Zasadili stromy, o sto rokov z nich spravia papier a naň vytlačia knihy, ktoré postupne napíšu známi spisovatelia.
Keď v súťaži o novú podobu pražskej Národnej knižnice v roku 2007 zvíťazil návrh Jana Kaplického, pre svoj futuristický vzhľad dostal ľudový názov Chobotnica.
Hoci odborná porota zaň hlasovala jednomyseľne, jeho realizáciu zastavili mestskí politici. V Nórsku to má všetky predpoklady dopadnúť naopak – knižnica budúcnosti sa tam začína realizovať s aktívnou podporou mesta.
Je v tom Borges a Márquez
„Tým, že sústavne píšem, vymaňujem sa zo stavu ľudstva. Istota, že všetko už bolo napísané, nás znemožňuje a pripodobňuje nás prízrakom (...) Možno, že ma klame staroba a bázeň, ale tuším, že ľudský rod – jediný, ktorý existuje – je na vymretie a že len Knižnica, osvetlená, osamelá, nekonečná, dokonale nehybná, plná drahocenných zväzkov, zbytočná, nezničiteľná, tajná, potrvá naveky.“
Takto argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges v roku 1941 fantazíroval vo svojej poviedke Babylonská knižnica.
Ďalší svetoznámy latinskoamerický autor Gabriel García Márquez zase svoj román pomenoval Sto rokov samoty a práve tento odkaz dvojice literárnych velikánov sa dá symbolicky vystopovať v projekte, ktorý sa začína realizovať na severe Európy.
Volá sa Knižnica budúcnosti, bude obsahovať drahocenné exempláre a prví čitatelia sa k nim dostanú až o sto rokov.
