V košickej Make Up Gallery je výstava mladého austrálskeho umelca Alexandra Jacksona Wyatta s názvom Truth apparatus.
Alexander Wyatt predstavuje päť na prvý pohľad nesúrodých diel, ktoré spája autorovo skúmanie pojmu pravda. Spôsob svojej prezentácie nazval vizuálnou esejou. Jej podnetmi boli i stáže v Nemecku a východiskom práca s obrazovým materiálom, získaným z Múzea Stasi v Lipsku.
Výstave s názvom Truth apparatus dominuje plošná reprodukcia regálu z bývalého archívu východonemeckej tajnej služby, ktorý je dnes súčasťou inštitúcie dokumentujúcej jej aktivity.
Papierové vrecia naskladané na plechových policiach evokujú priestory všedného skladu, tento však ukrýva spredmetnené osudy konkrétnych osôb.
Na vedľajšej stene sú dve takmer identické fotografie špióna, ktorý si skúša variácie prestrojenia. Odlišuje sa iba typom použitých okuliarov. Profesiu portrétovaného definovala práca v utajení, dnes sú jeho podobizne v zbierkach spomínaného múzea v Lipsku, kde sú vystavené vo vitríne.
Treťou prácou je upravený videozáznam televíznej relácie do podoby, v ktorej moderátor nástojčivo kladie otázky, ale súťažiaci mu neodpovedajú. S videom susedí digitálna fotomontáž pohľadov na bezpečnostné kamery.
Pointa inštalácie sa skrýva v druhej miestnosti s abstraktne pôsobiacou videoprojekciou. Tá zaznamenáva domáci pokus overovania platnosti anonymného príslovia: Pravda je ako olej vo vode, vždy vypláva na povrch.
Spočiatku sa zdá, že detailný záber je statický. Môžeme sa spoľahnúť aspoň na pravdivosť ľudovej múdrosti a nemennosť prírodných zákonov? Olej sa pomaly, takmer nebadane prediera na povrch a bublinky postupne stúpajú k povrchu. Ten je premenlivý, plný bublín. Niektoré praskajú a uvoľňujú miesto pre množstvo ďalších. Pôsobivá vizuálna metafora.
Nie je ľahké sledovať Wyattovo uvažovanie: inštalácia podnecuje množstvo asociácií a dráždi svojou mnohoznačnosťou. Dôležitou súčasťou výstavy je textový komentár autora, ktorý mnohé spresňuje a ponúka návod na čítanie jeho obrazovej eseje.
Jej hlavnou myšlienkovou líniou je spochybňovanie pravdivosti mediálne šírených informácií a analýza kontextov ich konštruovania a archivácie. Autorove prístupy a záujem o archívy sú súčasťou výraznej tendencie deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa vizuálni umelci často zameriavali na problematiku dokumentácie a inšpirovali sa archívnymi či archeologickými postupmi.
Wyattova výstava diváka nestavia pred jednoznačné konštatovania. Skôr ho provokuje, aby si kládol otázky. Je pravda jednoduchá a lož zložitá? Alebo uveríme radšej jednoduchej a presvedčivej lži než komplikovanej pravde.
Autor: Peter Megyeši, teoretik umenia
