Príbeh ruskej päťky je aj príbehom studenej vojny. Vo štvrtok sa premieta na filmovom festivale v Bratislave.
Keď nastupovali Fetisov, Kasatonov, Larionov, Makarov a Krutov na ľad, československí fanúšikovia mali zvyčajne okamžite po nálade. Päť ruských hokejistov šlo ako neomylné stroje a väčšinou netrvalo dlho, kým strelili (ďalší) gól.
Americký režisér Gabe Polsky však nakrútil film Red Army preto, že zo zápasov ruskej zbornej mal celkom iný typ zážitku.
Jemu jej hokejové akcie pripomínali až nejaký nadpozemský zážitok, prirovnať ich k baletu, to by sa mu zdalo málo. Obdivoval ich, ale správne za ním tušil príbeh studenej vojny. Dnes Red Army hrajú na filmovom festivale v Bratislave.
V máji mal premiéru v Cannes, kam vtedy Polsky prišiel aj s Viačeslavom Fetisovom, hoci pôvodne vo filme vôbec nechcel vystupovať.
Keď už mu asi bolo režiséra veľmi ľúto, sľúbil mu pätnásť minút a nakoniec rozprával päť hodín. Aby vysvetlil, ako to s tým umením bolo.
Hokej a entertainment
„V Sovietskom zväze bolo všetko politikou, nič sa nedialo bez plánovania a podpory vlády. Hokej bol popri vesmíre a šachom najväčším nástrojom propagandy, spôsobom, ako ovplyvňovať ľudí. Spoločnosť vnútri hnila, navonok sa predvádzala,“ hovorí Fetisov vo filme, presvedčený, že americkým divákom to treba vysvetliť. Aj keď možno nemusel.
Gabe Polsky má síce ruských rodičov, ale vyrastal v Chicagu. O dôležitosti hokejových zápasov počúval v detstve aj on.
Keď sa chystal súboj medzi Rusmi a Američanmi, v televízii mal príhovor prezident Reagan a priam sa vyhrážal: „V tradičnom filmovom príbehu sú tí zlí porazení a všetko sa šťastne skončí. V tomto prípade vám to však neviem zaručiť.“
Preto aj k príbehu ruskej päťky pristúpil Polsky ako riadny filmár, nie príliš štatisticky ani úplne historicky a Red Army nakrútil so zmyslom pre dramatično a entertainment, ako by povedali Američania.
Niekedy ho preto asi treba brať s rezervou, aj tak je to však vzácny dokument a je možné, že zaujme a dojme aj mierne nepriateľsky naladených fanúšikov z bývalého Československa.
Nezničiteľní vlastenci?
Polsky pochopil, že ukazuje piatich mužov, ktorým studená vojna navždy ovplyvnila pôžitok z hrania. Testovala ich morálku a lojálnosť ku spoluhráčom, hoci sa chceli zaoberať len strieľaním gólov, a vyvolávala strach zo štátnej moci, hoci po skončení zápasov túžili počúvať sovietsku hymnu.
Veľkou otázkou filmu Red Army je: Boli títo chlapci vôbec šťastní? Gabe Polsky sa snažil dostať do ich hláv a zistiť mieru ich vlastenectva, oddanosti, rebélie, odporu, keď hrali za Sovietsky zväz, a mieru ich spokojnosti a dezilúzií, keď už mohli hrať konečne aj v zámorí.
Zisťoval to v podstate neúspešne, ale to je celkom pochopiteľné. Veď jeho hlavný hrdina sa stal po skončení kariéry ministrom športu a na hokejové akcie sa chodil dívať spolu s Putinom.
