Mať postoj nie je luxus, ale povinnosť, tvrdí dlhoročná filmová pedagogička a dramaturgička ZUZANA GINDL-TATÁROVÁ.
Nedávno ste sa vrátili z Los Angeles, kde ste získali medzinárodné vyznamenanie TEACHERS‘ AWARD. Aký je to pocit?
Človek o tom už akosi nerád rozpráva, keď sa vráti domov. Je to pre mňa len uzavretie ďalšieho osobného cyklu, život ide ďalej. Pripomínalo mi to návrat malých hrdinov v Pánovi prsteňov, keď zachránili Stredozem a vrátili sa do Hobitína: nikto ich nevítal, a tak pokojne sedeli pri pive v miestnom hostinci a sledovali, ako sa hobiti naťahujú o to, komu narástla väčšia tekvica.
Je táto cena akýmsi Oscarom pre učiteľov?
