KNIHA TÝŽDŇA

Pop Havel

Prezident svojim životopiscom uniká i po vydaní knihy Michaela Žantovského.

Michavel Žantovský - Havel(Zdroj: Argo)



Vyše 550 strán životopisu Václava Havla od Michaela Žantovského je ambicióznou knihou – takú rozsiahlu Havlovu biografiu doteraz nikto nenapísal. Navyše vychádzaí v situácii, keď podľa rozšíreného presvedčenia „poriadna“ kniha o Havlovi stále neexistuje – akokoľvek napríklad v Putnovom Duchovnom portréte V. H. z roku 2011 je mnoho inšpiratívnych vecí.

Hoci životopis Havel (Argo, 568 strán, Argo 2014) pôvodne vznikal pre angloamerický trh, bol si Žantovský tohto domáceho dopytu určite vedomý. V úvode položená otázka „prečo práve ja?“ naznačuje zámer napísať niečo iné než ostatní. Zaštítil sa pri tom pôvodnou profesiou klinického psychológa i priateľstvom s Václavom Havlom, ktoré sa neobmedzilo len na dobu, keď u neho na Hrade pracoval ako hovorca a poradca (1990 – 1992). Kniha tak vznikala dva roky s osobnou znalosťou – a zároveň na diľaku, z Londýna, kde Žantovský žije a pracuje.

Bližšie k opisu

Ak je človek limitovaný fyzickou vzdialenosťou, a má teda obmedzené možnosti v investigativite, musí vec o to lepšie premyslieť a napísať. Rozhodnúť sa, čo chce viac: či reprodukovať cudzí život, alebo mu dať v niečom nový tvar. Dôvodom na písanie môže byť tak to, že sa niečo niekedy stalo, tak to, že referovanie o tom je dnes užitočné. Riešením býva väčšinou kompromis: kto len popisuje, riskuje, že podľahne zbytočnostiam, kto vyberá, môže zase – bez toho, aby to tíšil – podľahnúť svojmu aktivizmu.

Žantovský na tejto rozhodovacej škále zostal v Havlovom živote bližšie popisu a reprodukcii. Rozpráva udalosti jednu po druhej, pretože ich takto prinášal čas; krok za krokom, podobne ako v kronike. Kniha nepôsobí dojmom, že na začiatku bola úvaha: v tom a tom vidím priority, preto ich zdôrazním. Ambíciou bol skôr vznik knihy, v ktorej bude „všetko“. Ktorá bude pôsobiť dojmom základného prameňa, po ktorom musí siahnuť každý, kto sa o Václava Havla zaujíma – pokiaľ teda nechce strácať čas.

V tomto ohľade tiež kniha dlho funguje, prinajmenšom v celej prvej „predprezidentskej“ polovici. Počínajúc detstvom zakladá autor Havlov príbeh v poctivej šírke i proporciách, s využitím mnohých doteraz neznámych, väčšinou súkromných prameňov. Tón je obsažný a vecný, avšak priestoru pre analýzy a špekulácie v ňom veľa nie je. Čo sa skutočne stalo, tu váži viac než to, čo to prípadne znamená; nech je reč o štúdiách, vojne, začiatkoch v divadle i vzniku Charty 77.

Pre toho, koho zaujíma hlavne Havlovo prezidentské obdobie, však bude prekvapením, že kvalita príbehu klesá paradoxne práve v momente, keď Havel prichádza na Hrad – a že ju tlačí dole práve to, čo ju malo nadnášať, teda autorovo osobní svedectvo. Objektívnu výpoveď tu strieda písanie na spôsob textu, aký v roku 2012 o prezidentovi vydal jeho iný hovorca Ladislav Špaček (Deset let s Václavem Havlem). Namiesto faktov nastupuje ľahko sebastredná sympatia. Kapitola o Havlovi na Hrade sa napríklad začína podrobnou charakteristikou tímu poradcov, do ktorého Žantovský patril (Křižan: „kus chlapa z valašských kopcov“, Oslzlý: „pohľadný muž s dlhými zvlnenými vlasmi“ atď.). Objektívna optika sa ďalej rozmazáva, keď Žantovský začne písať na tému „poľahčujúce okolnosti pre Havla a jeho tím“ alebo keď inde proste napíše: „Robili sme, čo sme mohli.“

Zložitejšie dôvody



Nie je to žiadna tragédia, ale nie je to (v druhej polovici) ani životopis; sú to skôr osobné memoáre. Politika je tu podaná v „pop“ podobe: dozvieme sa mnoho okolností z prezidentských ciest alebo stretnutí s celebritami, ale o Havlovom politickom myslení toho nájdeme menej. Zdá sa až nepochopiteľné, ako rýchlo sa Žantovský prenáša cez kľúčové zahraničnopolitické rozhodnutia, ktoré dodnes vzbudzujú nielen debaty, ale i útoky na mŕtveho prezidenta – či už ide o tzv. humanitárne bombardovanie Kosova v roku 1999 alebo o súhlas s inváziou do Iraku na jar 2003.

V oboch prípadoch Žantovský ponúka ako vysvetlenie Havlovu známu vetu: „Zlu je treba čeliť, nie mu ustupovať,“ ale už minimum komentára navyše, takže sa oná osirelá sentencia javí skoro ako floskula. Od týchto kľúčových rozhodnutí a od ich dnešných zmätených a skreslených interpretácií sa pritom odvíja súčasný postoj mnohých Čechov k Amerike a Západu. Otázky vzbudzujú i kapitoly o Havlovom postprezidentskom období. Pokiaľ je známe, nezostarol a nezomrel ako šťastný človek, ale dôvody boli zložitejšie než to, že sa do neho v rámci ostrostreľby po premiére filmu Odcházení začali triafať ľudia často neveľkého významu alebo že sa stal obeťou aféry vyvolanej mladšou spisovateľkou. Prečo taká veľká časť spoločnosti nebola schopná Havla akceptovať, v knihe vysvetlené nie je. Nebola to len vzbura „malých“ proti „veľkému“, takto ani sám Havel neuvažoval.

Viac než možno



Ťažko povedať, či je to „vinou“ pôvodného zamerania smerom ku čitateľom v Amerike, ale zdá sa, že knihu najviac limitovalo práve zdôraznené poňatie Havlovho života ako príbehu úspechu. To bolo zaujímavé v deväťdesiatych rokoch, kým sa pád komunizmu neprestával javiť ako malý zázrak. Keď však spoločnosť zo svojich ponovembrových ilúzií povyrástla, Havlov obraz sa skomplikoval – a v pôvodnej statickej podobe víťaza prestal stačiť proste preto, že i Havel sám žil ďalej reálny život. Prestal byť len úspešným, stal sa zaujímavejším. Žantovský však akoby trval na vonkajšej fascinácii politikom, ktorému vo svete všetci otvárajú dvere. Čo je však opäť hľadisko popkultúry.
K najčastejším slovám v knihe patia „možno“, „zrejme“, „asi“, „snáď“. A nie je to len výraz nechuti ku kategorickým súdom v záležitosti takej citlivej, ako je život druhého človeka. Je jasné, že Žantovský nemohl ani nechcel postupovať investigatívne. Napriek tomu jeho vôľa vyjadrovať sa presne mohla byť väčšia – v rovine faktov i myšlienok. Keď napríklad Havel pred svojím zvretím na konci sedemdesiatych rokov zvažuje, či nemá prijať ponuku ŠtB na odchod na Západ, autor napíše: „Nemal v úmyslu stať sa mučeníkom – možno je to znak dospelosti.“ Možno tiež nie a že sa to tak nedá porovnávať. Ale hlavne by sa autor knihy o takom zložitom človeku s podobnými „možno“ nemal uspokojovať.

Alebo keď je inde reč o Bohu: „Jeho prístup k viere sa v ničom nelíši od jeho prístupu k politike; je pripravený sa angažovať a prijať jazyk viery či politiky, ale nie je ochotný sa hlásiť k dogme.“ Naozaj na tom bol tak zle? Aj keby áno, stálo to za lepšie vysvetlenie.

(Písané pre Respekt)

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 17 476
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 036
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 507
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 396
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 744
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 674
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 003
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 753
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 511
  10. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 433

Téma: Výročie 17. novembra


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

RECENZIA

Slovenský jazyk nestačí na hodnotenie tohto filmu. V kine je Fantastická žena

Transrodová hrdinka je v centre čilskej tragédie. Je to prelomový film.

Niet piskora, čo utrafil by Hviezdoslavov tón

Ežo Vlkolinský môže spôsobiť prudké dojatie, televízny pátos mu pomáha.

RECENZIA

Justice League je výstrahou. O chvíľu budeme mať týchto filmov plné zuby

Koľko sa ešte vydržíme zabávať na tej istej zápletke?