Najlepším hercom je kôň, ktorý sa dá podplatiť. Maškrtný a nenásytný, pre kocku cukru ochotný prebehnúť aj cez plamene.
Ako vyzerá tréning kaskadéra?
Kaskadérskym kúskom musíte učiť nielen seba, ale i koňa. Najprv ho rozcvičíte, rozjazdíte a potom s ním trénujete konkrétne cviky. Ľahnutie, sadnutie, skoky cez oheň, pád a podobne.
Nie je pád neprirodzený pohyb proti základnému inštinktu koňa udržať sa na štyroch?
Nie. Je to preňho normálny cvik. Navyše, vy ho do toho nenútite, on to robí dobrovoľne, rád a za odmenu. Musíte však vybrať správneho koňa, nie každý sa naučí padať v cvale, ľahnúť si alebo sadnúť. Pes si sadne prirodzene, kôň to za normálnych okolností neurobí.
Podľa čoho vyberáte?
Musia to byť kone vnímavé a úplatné. Také, ktoré pre cukor aj plot prelezú. S nimi sa potom veľmi dobre pracuje. Tiež musia byť inteligentné. Niekedy sú až príliš a robia si svoj vlastný film. Odštartujú, aj keď akcia platí pre niekoho iného.
Je kôň pracovitý od prírody?
Kone sú ako ľudia. Šikovné aj nešikovné, pracovité aj lenivé. Alebo hlúpe a múdre. Niektoré robia len to, čo chcú, iné sú poslušné a rady pracujú. Mali sme koňa, s ktorým sme trénovali padanie. Hodinu sme vždy ukončili v jazdiarni pádom do kopy pilín s pieskom, potom dostal cukor a postavil sa. Vtedy k nám chodieval istý pán primár z Kramárov, jazdil práve na tomto koni a raz mal kôň pocit, že už je po hodine, respektíve, že už by bolo načase skončiť, tak sa rozbehol a zvalil sa do pilín aj s primárom. Myslím, že na tento zážitok nikdy nezabudne.
Čiže maškrtný a nenásytný kôň je najlepším hercom?
V podstate áno, plus ešte správna povaha. V tomto seriáli hrá hlavnú úlohu kôň Fargo, ktorého som kupovala len preto, že dobre vyzerá. Inak bol nevýrazný, akýsi znudený, bez záujmu o okolie. Predpokladala som, že ho využijem len na to, aby občas precválal pred kamerou. Po dvojtýždennom tréningu sa mu rozžiarili oči, viditeľne ho to baví, on sa v tej profesii našiel. Prácu pred kamerou si užíva, miluje pozornosť ľudí.
Z nakrúcania seriálu Rok koňa. Vpravo Monika Fišerová, na koni herec Ján Dobrík. FOTO: JOJ
Na čo všetko si musí filmový kôň zvyknúť?
Na hluk, streľbu, na šerm. Často sa z ich chrbta bojuje. Tiež im nemôže prekážať množstvo cudzích ľudí, mikrofón tesne nad ušami alebo pod nosom, svetlá, kamery, odrazové plochy, žeriav.
Sú učenlivé ako psy?
Takmer. Vedia sa veľa naučiť, samozrejme, len niektoré. Podarí sa vám to pravidelným tréningom. Ak zapískam, precvála z bodu A do bodu B, aj cez hmlu alebo oheň. Práve také upútavky sme nakrúcali pre Rok koňa.
Vedia si vytvoriť vzťah ku konkrétnemu človeku?
Vzťah áno, čiastočne aj vernosť. Začínala som s Fadexom, bol to životu nebezpečný kôň, kopal, nechcel spolupracovať, bol vyslovene zlý. Existuje metóda Pad Parelli, vtedy sme ju ešte nepoznali, ale jej princíp som intuitívne využila a skrotila som ho. Tri týždne som s ním chodila hore a dole po schodoch, všade chodil za mnou. Po roku mi tak dôveroval, že keď ušlo stádo a ja som zapískala, on sa odpojil a prišiel ku mne. Pritom kôň je stádovité zviera, k utekajúcemu stádu sa bezhlavo pripojí. Alebo jazdil na ňom jazdec, dnes jeden z najlepších kaskadérov na svete, ja som zapískala, on ho zhodil a pribehol ku mne. Veľmi sa na mňa naviazal a stal sa z neho fantastický kôň, nakrúcal filmy, skákal, padal.
Ešte ste mi neodpovedali, ako trénuje kaskadér pády?
Keď to poviem, každý bude chcieť byť kaskadérom. Spomínam si, ako ma pri nakrúcaní Povstania (Uprising) zapálili a hádzali z tretieho poschodia. Držala som na rukách dieťa a mala som hystericky kričať. Nemusela som to ani hrať, telo som mala natreté ľadovým gélom, na tom šaty, šialene to chladilo. Tak som len jačala a jačala a padala na brzde.
Čo je to brzda?
Lano, ktoré vás zastaví tesne nad pódiom. Dovtedy padáte voľným pádom. Niečo ako bungee jumping.
Čiže potlačíte pud sebazáchovy a je to?
Kaskadér rozhodne nemôže byť padavka, musí mať v sebe dravosť a guráž. Je to vlastne milovník adrenalínových športov. S tým rozdielom, že za ne nemusí platiť. Naopak, mne vtedy za ten skok veľmi dobre zaplatili.
