Fotografia sa vyvíja veľmi rýchlo. V Bratislave sa práve koná OFF_festival, ktorý sa piaty rok snaží ukázať ako.
OFF_festival prebieha paralelne s tradičným novembrovým festivalom Mesiac fotografie. Chce ukázať, že fotografia nemusí byť len dvojrozmerná a visieť na stene.
Tento rok pod heslom „revolučný manifest“ zvolali jej organizátori do Bratislavy mladých umelcov zo sedemnástich krajín, aby verejnosti predstavili fotografiu ako revoltujúce médium. Je dvadsať výstav v Pisztoryho paláci naozaj revolučných?
Zničte, čo sa vám nepáči
V paláci, ktorý bol svedkom mnohých dejinných zvratov, nájdeme rozmanité žánre a prístupy – od analógových a digitálnych fotografií, cez video, fotografické knihy až po priestorové inštalácie. Sú tu aj konceptuálne diela s presahmi do iných médií a odkazmi na práce z dejín umenia.
Na niektoré fotografie sa „iba“ pozeráte, Benedek Regös vám však napríklad dovolí skartovať tie snímky, ktoré sa vám nepáčia. Študenti FAMU „odporujú proti konvenčnému obrazu“, medzinárodný projekt INTAC reaguje experimentálnymi interakciami na témy a problémy globalizácie. Podobne študenti fínskeho Inštitútu dizajnu a umenia skúmajú dôsledky konzumu a rýchleho životného štýlu.
Ruský fotograf Danila Tkachenko si kladie otázku, čo znamená byť vnútorne slobodný v modernej spoločnosti, umelec David Blackmore rebeluje proti autoritatívnym systémom a štruktúram. Študenti Univerzity v Kaposvári spochybňujú a rozvracajú stereotypy, Inštitút tvůrčí fotografie v Opave zas volí formu „tichej revolúcie“. Inšpiráciou pre Univerzitu umenia v Poznani sa stal on-line svet sociálnych sietí, blogov či live-streamov.
Danila Tkachenko si kladie otázku, čo znamená byť vnútorne slobodný.
Benedek Regös vám dovolí skartovať tie snímky, ktoré sa vám nepáčia.
Diptych Kristiána Németha jemným posunutím uhla pohľadu reflektuje deformáciu cirkvi.
Silnejší hlas davu
Nápaditejšie (aspoň na prvý pohľad) sú kolektívne výstupy skupín a škôl, ktoré sa precíznejšie držia zadanej témy a presvedčenia, že v dave sa revoltuje efektívnejšie.
Ani tu sa však niektoré práce nevyhli klišé či plytkej vizuálnej hre. Revolučné gesto je neraz len simuláciou a reálne nikoho nezasiahne a nič neovplyvní. Ak totiž revolúcia nemá jasnú motiváciu, cieľ a adresáta, vyčerpá sa skôr, ako začne.
Ešte vypuklejší je problém pri sólových projektoch. Najmä tým zo vzdialenejších krajín (India, Irán, Kambodža) chýba akákoľvek previazanosť s ideou festivalu a pôsobia viac ako marketingový ťah na rozšírenie palety vystavujúcich.
Výnimkou je zdanlivo jednoduchý projekt Portugalčana Tiaga Casanovu, ktorý sa trojicou čiernobielych fotografií, zachytávajúcich masívny prúd vody rinúci sa ulicou, pýta: Je to revolúcia? Alebo len zlé počasie?!
On sám dielo nazýva „kritickou metaforou na všetok ten nepokoj, ktorý sa deje vo svete“, ale chápať ju môžeme aj ako metaforu našej posadnutosti hľadať skrytý význam v každom obraze.
Sviežo tiež pôsobia práce, ktoré stavili na iróniu, vtip (Vendula Knopová, Sergey Melnitchenko) a vyhýbajú sa tematickému či vizuálnemu pátosu. Zo slovenských „manifestov“ rezonuje fotografický diptych Kristiána Németha, ktorý jemným posunutím uhla pohľadu reflektuje deformáciu cirkvi.
Je toto revolúcia alebo iba zlé počasie? pýta sa Tiago Casanova sa vo svojej sérii na festivale OFF.
Potrebná alternatíva
OFF_festival bol (pre slovenské prostredie) revolučným pred piatimi rokmi, keď na našu scénu priniesol neopozeraný prístup k fotografii, dal priestor mladej generácii a vytvoril potrebnú alternatívu oproti skôr konzervatívnemu Mesiacu fotografie.
Do budúcnosti je potrebné ustrážiť, aby sme na naň stále išli s pocitom, že nevieme, čo nás čaká, a to je vzrušujúce.
Fotografia je médium, ktoré sa veľmi rýchlo vyvíja a mení. OFF_festival by mal byť zrkadlom týchto zmien. Revolučný manifest by nemal byť len témou jedného ročníka. Festival sám by mal byť revolučným manifestom.
Autor: Michaela Pašteková, teoretička fotografie
