Tanečníci Milan Herich, Anton Lachký, Milan Tomášik, Peter Jaško a Martin Kilvády, ktorí pôsobia v Bruseli pod značkou Les SlovaKs, uviedli v sobotu v slovenskej premiére svoje tretie spoločné dielo s jemne alibistickým názvom Fragments.
Skečovitá forma im sedí a s pomocou skvelých kostýmov drží všetko, čím sú Les SlovaKs typickí, pokope. Osobitý tanečný prejav, niekde až exhibicionisticky brilantný, inde charakterovo zafarbený. Toto sú tanečníci, čo sa pretancovali z detských folklórnych súborov cez VŠMU k najväčším svetovým choreografom. Svojský humor, občas až klauniáda sa strieda s čisto abstraktným tancom.
Bezprostrednosť, ktorá dokáže navodiť dojem mierneho chaosu a uvoľniť atmosféru natoľko, že niektorí diváci spokojne komentujú dianie a smejú sa. „Ksichty!“ ozve sa pobavene z publika a je to pravda, najmä u Antona Lachkého a Petra Jaška. No a jasné, že nemôže chýbať ten povestný slovenský prvok, v tomto prípade Melánia Olláryová, ktorej šlágre sú vtipne kombinované s hudbou ich dlhoročného spolupracovníka Simona Thierrée pre veľký orchester.
Tak ako predošlé diela Les SlovaKs, aj toto je o ničom a o všetkom, a hlavne o nich. Je choreograficky štruktúrované, ale hlavné slovo má moment autenticity a improvizácie. V tom sú machri. Niekedy to nevyjde, ale ak sa zadarí tak ako v SND, je to na potlesk v stoji.
Autor: Katarína Zagorski
