Rusi milujú brezy, Slováci sadia mladé lipy, ostatní sú zamilovaní do „svojich“ stromov a nič to neznamená. Kto chce objaviť kľúč k tomuto príbehu, musí pokračovať v pátraní.
Skvelý debut na zmiešanom etnickom trhu
Prozaička Olga Grjasnowa svojím debutom Rus je ten, ktorý miluje brezy (preklad Pavlína Šedíková Čuhová, Premedia 2014) zažiarila v extrémne konkurenčnom nemeckom literárnom svete. Kniha bola hitom jarnej sezóny 2012.
Následne vyšla vo viacerých vydaniach a prekladoch. V berlínskom Divadle Maxima Gorkého sa dočkala aj divadelnej adaptácie. Pre autorku, ktorá sa v jedenástich rokoch presťahovala do Nemecka z Baku, to bol skvelý úvod.
Nemecko je etnicky premiešané aj v knižnom trhu. Autori pochádzajúci z bývalého sovietskeho bloku, emigranti a deti emigrantov by obsadili samostatnú encyklopédiu. Grjasnowa si nechce svoj pôvod užívať ako „dovolenú výhodu“ – podľa nej je dôležité venovať sa estetike a kvalite remesla. Netreba počítať, kto má koľko interpunkcie v priezvisku.
Profil hlavnej postavy a rozprávačky príbehu Maše sa v mnohom prelína s profilom autorky na prebale knihy. Maša žije spolu s priateľom Eliasom. Ten je „domáci“. Od prvého ranného prebudenia sa Maša v rozhovoroch, hádkach i zážitkoch konfrontuje so svojou inakosťou. Nechce na seba upozorňovať. Chce byť v novej vlasti tak obyčajne doma, no ostatní ju nútia do debát o znalosti nemčiny a krajine jej pôvodu. Je podozrivá i exotická, žiadaná, ale aj podceňovaná.
Neprenosná skúsenosť etnického vraždenia
Málokto vie, že v skutočnosti ide o nadanú študentku jazykov, ktorá – hoci je židovka prisťahovaná z Azerbajdžanu – okrem angličtiny či francúzštiny si úspešne osvojuje aj libanonskú verziu arabčiny.
Po nepodarenej liečbe úrazu nohy Elias zomiera a Maša dozrieva v zrýchlenom režime. Naťahuje ruky do prázdna a nemôže sa dotknúť svojej lásky. Začínajú ju strašiť duchovia minulosti, lebo detstvo v Azerbajdžane okrem idylky znamená pre ňu aj neprenosnú skúsenosť etnického vraždenia, ktoré vypuklo po páde komunistického impéria.
Pokračovanie Mašinho života je prehliadkou pestrosti vo všetkých významoch. Oporou pre ňu je nemecký Turek a Libanončan Sami. Po získaní práce v nemeckej nadácii v Jeruzaleme poznáva Izraelčanku Tal a Palestínčana Ismaela. Napätie, ktoré cíti na check-pointoch v rozdelenom meste a všetky ďalšie podoby izraelsko-palestínskeho konfliktu, rozbíjajú realitu na žeravé kúsky, ktoré človeku vybuchujú v rukách a mysli.
Krôčik od angažovanej prózy
Grjasnowej stačilo spraviť len jeden krôčik a mohla napísať politicky angažovanú prózu, korektnú alebo rebelskú proti dobrým mravom všeobecného multi-kulti.
A to ešte nehovoríme o kritike či lojalite k izraelskej politike.
Pribrzdila v pravý čas a spravila to najlepšie, čo mohla. Zostala civilná a sympaticky emotívna.
Všetko, v čom Maša žije, je skutočnosť. Nikto si ju vopred neželal, teraz je však tu a vytvára svet, v ktorom sa odohrávajú tie dnešné mladé životy.
Súradnice tohto sveta sú v románe nekompromisne konkrétne. Nakoniec aj v týchto súradniciach ide o schopnosť ľúbiť a „kráčať jeden vedľa druhého“.
