Malo ísť o fenomenálny skok vpred. Tak ho Mao Ce-tung aj nazval. Dal mu dokonca prívlastok „veľký“ a pomocou radikálnych ekonomických a politických zmien chcel v 50. rokoch minulého storočia prebudovať Čínsku ľudovú republiku na veľmoc.
Nakoniec to však dopadlo úplne inak. Čínsky spisovateľ Yan Lianke o tom napísal knihu, vlastne Štyri knihy a originálnym spôsobom opísal to, o čom sa deti v škole vôbec neučia.
Mao chcel Čínu prebudovať dosť netradične. Začalo sa to pecami na výrobu ocele. Čína bola v tom čase rozdelená na desaťtisíce malých komún, ktoré mali byť vo výrobe sebestačné. Nedostávali teda železnú rudu ani palivo. Obyvatelia tak boli časom nútení páliť svoje vlastné náradie a v peciach kúriť drevom z vlastných domovov, aby udržali potrebnú produkciu. Hoci ruda bola nekvalitná, Pekingu istý čas čísla stačili. Keďže väčšina obyvateľstva pracovala na výrobe ocele, o poľnohospodárstvo sa takmer nikto nestaral. A celé to vyústilo do troch rokov obrovského hladomoru.
Hladomor je aj jednou z tém Liankovho diela. Lianke na týchto miestach opísal zúfalých ľudí, ktorí sa radšej vôbec nehýbu, aby nestrácali žiadnu energiu. Opísal ľudí, ktorí sú takí bezradní, že keď už zjedli všetko, čo sa dalo, varia si v hrnci opasky a topánky, aby hlad aspoň trochu zahnali. A niektorí už na pokraji síl robia to, čo by za žiadnych normálnych okolností neurobili – jedia mäso mŕtvych ľudí.
Yan Lianke napísal knihu o Číne. A napísal ju tak originálne, že jej musíte venovať dostatok času na to, aby ste si na jej štýl zvykli. Aby ste si zvykli na slová, stavby viet, ktoré miestami pripomínajú piesne. Nie je to ľahké čítanie po formálnej a už vôbec nie po obsahovej stránke. Pretože čítať o ľudskom utrpení, ktoré nebolo spôsobené žiadnym násilím, si vyžaduje viac ako len silnú povahu. Štyri knihy sú tak sondou do mysle ľudí, ale aj do fungovania spoločnosti, kde vládne diktatúra a nezmyselné nariadenia, ktoré časom nekončia nikde inde ako v koši.
