Bratislava 6. decembra (TASR) Ôsmy deň Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Bratislava, ktorému návštevnosťou dominovali americký Ples príšer, koprodukčný Ken Park a Všetko alebo nič, priblížil organizátorov k hranici 20 tisíc predaných lístkov.
Od 29. novembra do štvrtka navštívilo kinosály Multiplexu Ster Century Cinemas dovedna 19 647 ľudí a akreditovalo sa 1000 hostí, z toho 47 zahraničných.
V súťažnej sekcii prvých a druhých filmov si mohli diváci pozrieť iránsky film Ženská väznica, koprodukčný Maimil (Šimpanz) a rumunskú snímku Božie bozky.
S veľkými problémami sa pri nakrúcaní svojho prvého samostatného hraného filmu Ženská väznica stretla iránska režisérka Manijeh Hekmat. Ako prezradila novinárom na dnešnej tlačovej konferencii, realizácii scenára najskôr predchádzali dva roky výsluchov. Napriek tomu, že príbeh stihla do filmovej podoby zachytiť v priebehu roka, k iránskemu publiku sa pre trezorové "uväznenia" dostal až za ďalšie dva. Na pozadí príbehu o mladej Mitre, ktorá sa pre vraždu otčima dostala do väzenia, sa režisérka snažila poukázať na aktuálne problémy väzenského prostredia, akými napríklad sú preplnenosť a deti, žijúce s matkami v nich. Dej sa odohráva v priebehu dvoch desaťročí a okrem meniaceho sa vzťahu hlavnej dozorkyne Tahereh k Mitre skúma pozadie zločinov ostatných žien. Manijeh Hekmat (1962) sa venuje filmu od osemnástich rokov, pričom ako asistentka réžie spolupracovala na 11. Producentsky sa podieľala na výrobe piatich hraných filmoch a ako samostatná režisérka sa po prvý raz predstavila Ženskou väznicou.
V odľahlom kirgizskom meste sa odohráva posledný film trilógie režiséra Aktana Abdykalykova o "prechode z detstva do dospelosti" Maimil, v ktorom si titulnú úlohu zahral jeho syn Mirlan. Autobiografická snímka v japonsko-francúzskej koprodukcii rozpráva príbeh o prvých láskach i sklamaniach 17-ročného chlapca, ktorého kvôli odstávajúcim ušiam volajú "šimpanz". Čaká na povolávací rozkaz, ktorý je tiež spôsobom úniku z domova, kde dominuje otec - alkoholik. K herectvu prehovoril Mirlana, dnes už 20-ročného študenta žurnalistiky, ako dnes povedal na stretnutí s novinármi, otec. Vyjadrovanie pomocou kontrastov čiernobieleho filmu mohli diváci nájsť i v snímke rumunského režiséra Sinisa Dragina Božie bozky. Rozpráva príbeh o 40-ročnom mäsiarovi Dumitrovi, ktorého pustili z väzenia, kde si odpykával trest za vraždu. Doma ho čaká tehotná žena. S hrôzou však zisťuje, že čaká dieťa s jeho bratom, ktorý ju znásilnil a hnaný pomstou opäť zabíja. Jeho život sa stáva neznesiteľným, no nepodarí sa mu ani z neho dobrovoľne odísť. Na prvý pohľad extrémne deprimujúci film podľa režiséra emotívne zrkadlí atmosféru dnešného Rumunska. Je tiež filmom o nájdení Boha a pomocou kontrastného znázornenia chcel Dragin demonštrovať kontrasty hlavného hrdinu. Jedinou "farebnou" osobou, ktorá sa v snímke akoby na chvíľu blysne, je žena predstavujúca osud, ktorú Dumitra uvidí pri kostole.
