Na pozíciu sa hlásili traja uchádzači. Juraj Čarný v prvom výberovom konaní neuspel, teraz ho komisia odobrila.
„Na našom rozhodnutí zavážilo najmä to, že Juraj Čarný je hlboko zžitý s prostredím Slovenského centra vizuálnych umení (SCVU), pozná jeho potenciál aj jeho potreby a reaguje na problémy, ktoré aj nás v komisii trápia,“ zdôvodňuje výsledok výberového konania na post šéfa SCVU Zuzana Bartošová.
Juraja Čarného v roku 2013 ministerstvo kultúry poverilo zriadením tejto inštitúcie, organizačne pričlenenej pod Národné osvetové centrum. Potom vykonával funkciu povereného riaditeľa, na júlovom konkurze ako jediný uchádzač o post riaditeľa neuspel. Teraz získal pozíciu na päť rokov.
Do konkurzu sa prihlásili aj ďalší dvaja kandidáti – Zuzana Jakalová, teoretička, kurátorka a publicistka pôsobiaca prevažne v Prahe, a Roman Babjak, kultúrny manažér, zakladateľ medzinárodnej fotografickej súťaže Sittcomm Award, ktorý pôsobí najmä v Belgicku.
„Všetci kandidáti mali veľmi dobré prezentácie. Je to istá nádej pre slovenské prostredie, že tu vyrastá generácia schopných ľudí, ktorí by vedeli riadiť takéto inštitúcie. Bolo to veľmi pozitívne zistenie konkurzu,“ hovorí Bartošová.
NerezignovalJuraj Čarný
(1974)
Kurátor, kritik a pedagóg.
Študoval v Bratislave, Dánsku a v Rakúsku.Ako kurátor pôsobí od roku 1995, v roku 1999 založil galériu Priestor, neskôr premenovanú na SPACE.Na VŠVU v Bratislave prednáša Marketing a manažment pre výtvarníkov.Od roku 2009 je prezidentom medzinárodnej asociácie kritikov AICA – Slovakia a od roku 2012 viceprezidentom AICA international.V roku 2013 bol poverený zriadením Slovenského centra vizuálnych umení ministerstvom kultúry a NOC, pod ktoré organizačne patrí.
V prvom konkurze Juraj Čarný podľa nej neuspel najmä preto, lebo komisia ho nemala s kým porovnať. Sprísnila kritériá hodnotenia a namiesto nadpolovičnej väčšiny hlasov by musel získať dvojtretinovú podporu komisie, čo sa nestalo.
„Chceli sme oponovať situácii, že na Slovensku majú všetci všetko isté. Napokon to pomohlo celej veci, prihlásili sa ďalší dvaja kandidáti, dokonca z nebratislavského prostredia. Všetkým sme dali rovnaké otázky, aby sme ich mohli nielen spravodlivo ohodnotiť, ale aj porovnať. V mojich očiach napokon zavážilo aj to, že Juraj Čarný sa nedal odradiť prvým neúspechom a pokračoval v spĺňaní svojich cieľov. Jeho výhodou bolo najmä to, že má za sebou kus slušne urobenej práce. V kunsthalle otvorili veľkú úvodnú výstavu Paradox 90., sprístupnili priestor LAB, organizujú prednášky, diskusie, ponúkajú lektorské služby.“
Začiatkom roka čelil Juraj Čarný kritike odbornej verejnosti ohľadom výsledku konkurzu na kurátorské pozície v kunsthalle.
„V tomto prípade zohrala úlohu neznalosť zákona, spätne sa ukázalo, že tieto miesta nemusel obsadzovať konkurzom. On myslel, že je to správne, a nebolo to tak. Zákony si doštudoval a dnes by to už neurobil. A čo sa týka tých miest, obsadené boli relevantnými osobnosťami, ktorým táto neznalosť zákona iba poškodila,“ hovorí Zuzana Bartošová.
KontinuitaPo neúspešnom konkurze Juraj Čarný zvažoval, či sa o post riaditeľa prihlási opäť. Rozhodol najmä „pocit zodpovednosti a potreba udržať kontinuitu“. Svoju koncepciu SCVU nemenil, zmenil však jej prezentáciu.
„Tentoraz som sa sústredil najmä na aktivity dokumentačného a informačného centra, ktoré by sme v rámci SCVU chceli otvoriť na budúci rok. Plánujeme spustiť web, otvoriť knižnicu, archív a dokumentačné centrum,“ hovorí Čarný.
V priestoroch Kunsthalle / Dom umenia Bratislava (KHB), ktoré sú hlavným výstavným priestorom SCVU práve prebiehajú výstavy v rámci festivalu Mesiac fotografie. V decembri sa opäť otvorí úvodná výstava KHB s názvom Paradox 90. Nasledovať má výstava súčasného poľského umenia.
Žiadne zmenyDo funkcie nastúpi Juraj Čarný ihneď po dohode s Janou Kresákovou, riaditeľkou NOC.
Komisia konkurzu zasadala v zložení: Zuzana Komárová (MK SR), Zuzana Bartošová (Ústav dejín umenia SAV), Ivan Jančár (GMB), Stanislav Stankoci (VŠVU), Zora Rusinová (VŠVU), Robert Makar (SVÚ), Svetlana Chomová (NOC).
Komisia mala iba domáce obsadenie, pôvodne v nej mal byť aj predstaviteľ zahraničnej inštitúcie. Podľa Jany Kresákovej sa však nepodarilo dohodnúť termín, ktorý by vyhovoval všetkým osloveným.
Juraj Čarný do blízkej budúcnosti neplánuje nanovo obsadzovať miesta kurátorov. „Ukázalo sa, že netreba robiť zmeny. Už ako poverený riadením som sa snažil nájsť ľudí, ktorí majú moju dôveru a plánujem s nimi pokračovať v začatých projektoch.“
Anketa: Čo hovoríte na to, že prvým riaditeľom bratislavskej kunsthalle sa stal Juraj Čarný?
Fedor Blaščák, filozof, kurátor Nová synagóga
Jurajovi Čarnému blahoželám k novému miestu v štátnej príspevkovej organizácii. Ide o matadora miestnej scény vizuálneho umenia, jeho výhodou preto je, že vzbudzuje realistické očakávania. Na výbere riaditeľa KHB je však zaujímavé aj niečo iné - a síce fakt, že v komisii, ktorá riaditeľa vyberala, nesedel ani jeden človek zo zahraničia. Hoci pre tento príbeh typické, v roku 2014 je to ozaj neospravedlniteľné. Ak už organizujeme moc vertikálne, aspoň by sme ju mohli rozprestrieť aj geograficky. Špeciálne v situácii, keď komunikačným leitmotívom KHB je medzinárodný kontext. Inštitúcie sú také, aké sú hodnoty, na ktorých reálne stoja.
Alexandra Kusá, šéfka SNG
Juraj Čarný bol poverený prípravou KHB a teraz bude pokračovať vo svojej koncepcii, predpokladám, že odborná komisia mala dôvod na takéto rozhodnutie. Gratulujem.
Jana Kapelová, umelkyňa, víťazka Ceny Oskára Čepana 2014
Juraj Čarný nám vo svojich doterajších prepojených aktivitách ako majiteľ galérie, šéfredaktor časopisu, prezident slovenských kritikov, spoluautor projektu pre zberateľov umenia a, samozrejme, ako poverený riaditeľ Kunsthalle spoločne s okruhom svojich dlhodobých spolupracovníkov ukázal dostatočne veľa na to, aby nás mohol v dramaturgii novovzniknutej inštitúcie ešte prekvapiť. Tak ako to potvrdila otváracia výstava Paradox 90., ide o schopnosť toho istého tímu generovať kurátorské mýlky a vydávať ich za úspech. Jeho zvolenie je potvrdením stagnácie umeleckého prostredia.
Rudolf Sikora, umelec
Juraj Čarný je schopný organizátor, ktorý dokáže pritiahnuť zahraničných kurátorov s kvalitnými výstavnými projektmi. Verím, že bratislavskú Kunsthalle rozbehne tým správnym smerom a vytvorí z nej dynamickú inštitúciu.
Ilona Németh, umelkyňa, profesorka VŠVU
Myslím si, že základnou otázkou problému Kunsthalle Bratislava je "vybojovanie" samostatnosti – štatútu nezávislej inštitúcie. Transparentné fungovanie aj v tomto prípade považujem za zásadné. Momentálne máme tri zriaďovacie modely kunsthalle na Slovensku, bude zaujímavé sledovať, ktorá obstojí v konkurencií s medzinárodným programom a s dlhodobou podporou odbornej verejnosti. Dúfam, že tieto očakávania sa podarí splniť v blízkej budúcnosti.
