FÓRUM

Pád, ktorý trvá tridsaťsedem dní odo dňa stanovenia diagnózy

KNIHA TÝŽDŇA / ROVINY ŽIVOTA Všetko, čo Barnes doteraz napísal, je jedna veľká esej o láske, priateľstve, vernosti, zrade, smrti, obsedantnosti a súžení. Plne to platí aj o Rovinách života

KNIHA TÝŽDŇA / ROVINY ŽIVOTA

Všetko, čo Barnes doteraz napísal, je jedna veľká esej o láske, priateľstve, vernosti, zrade, smrti, obsedantnosti a súžení. Plne to platí aj o Rovinách života

Juliana Barnesa nemusíme osobitne predstavovať slovenskému čitateľovi. Tri razy ho nominovali na britskú Man Bookerovu cenu; v roku 1984 za Flaubertovho papagája, v roku 1998 za Anglicko, Anglicko a v roku 2005 za Arthur a George, v roku 2011 mu udelili Man Bookerovu cenu za román Pocit konca, obe posledne menované knihy vyšli i v slovenskom preklade.

Barnes sa narodil v roku 1946 v Leicesteri, v rodine učiteľov francúzštiny. Po štúdiách v Londýne a na Oxforde pracoval ako lexikograf, redaktor, recenzent a televízny kritik. Venoval sa aj prekladom z francúzštiny. Dnes je Julian Barnes renomovaným autorom dvanástich románov, troch zbierok poviedok, niekoľkých zväzkov esejistiky a literárnej žurnalistiky. Všetko, čo doteraz napísal, je jedna veľká esej o láske, priateľstve, vernosti, zrade, smrti, obsedantnosti a súžení. Spoločným menovateľom jeho tvorby je vždy človek. Je stopercentným humanistom a predstaviteľom neorenesancie modernej anglickej literatúry.

Písať o smrti, smútku a trúchlení nie je ľahké. Sú to javy banálne, no zároveň jedinečné, a núka sa otázka, či je lepšie zabúdať alebo spomínať. Písať o nich je vlastne robiť verejnú pitvu smrti a smútku. Je to nesmierne ťažká úloha, najmä ak sa nás to osobne dotýka. Vždy tu hrozí nebezpečenstvo pátosu a sentimentality. Presne o tom je posledná, útla Barnesova kniha Roviny života, ktorá vyšla v slovenskom preklade Pavla Vilikovského vo vydavateľstve Artforum. Je rozdelená na esej, príbeh a elégiu. Tá hovorí konkrétne o smrti jeho manželky Pat Kavanaghovej, s ktorou prežil tridsať harmonických rokov, a ktorej i toto dielo venoval, hoci jej meno v texte ani raz nespomenie.

Zhrešenie výškou

V prvej časti, v eseji nazvanej Zhrešenie výškou, historiograficky spomína priekopníctvo francúzskych a anglických vzduchoplavcov – priekopníkov balónového lietania. Jedným z nich je Gaspard-Felix Tournachon alias Nadar, exaltovaný nadšenec, ktorý spojil túžbu po lietaní s fotografovaním, umožnil pozrieť sa na zem z výšky. Vo filozofickom ponímaní sa pokúsil zmeniť subjekt na objekt. Odpútanie sa od zeme a plachtenie vo výškach sa stali vyjadrením slobody a zmeneného pohľadu na seba samého. Barnesova metafora o tom, ako sa spoja dve veci, ktoré dovtedy nikto nespojil, a svet sa zmení, platí i o Nadarovi, hlavnom protagonistovi Zhrešenia výškou. Aj on skĺbil dva z troch hlavných pilierov moderného sveta – fotografiu a euronautiku, tým tretím bola elektrina. Nadar vzlietol v teplovzdušnom balóne v októbri roku 1863 zo Champ de Mars v Paríži, vietor ho odvial na východ a o sedemnásť hodín neskôr havaroval pri Hannoveri v Dolnom Sasku.

Druhá časť knihy – príbeh Na rovine, je prozaická metafora o plachtení a páde, o túžbe po láske, ktorá je stretnutím reality s magickým. Tou realitou je fotografia, tým magickým lietanie. No nie je to práve naopak? Nie je fotografia fikciou a lietanie vedou? Dozvedáme sa tu o stretnutí dvoch bohémov, herečky Sarah Bernhardtovej a člena Anglickej kráľovskej jazdy Freda Burnabyho.

Dve veličiny sa zomknú, a svet sa zmení... Niekedy to vyjde a inokedy nie...

Strata hĺbky

Na svoj osobný, veľmi intímny let do výšok sa Barnes odhodlá až v tretej časti - v elégii Strata hĺbky. Letí v balóne tridsať rokov, potom nastane porucha a začína sa pád, ktorý trvá tridsaťsedem dní odo dňa stanovenia diagnózy. Barnes havaruje a pristáva ako vdovec.

Jeho nebohá manželka Pat Kavanaghová bola úspešnou literárnou agentkou. S Barnesom sa stretli v roku 1978 a o rok na to sa vzali. V roku 2008 Pat zomrela na následky mozgového nádoru. Všeobecne sa vie, že v polovici 80. rokov Pat Kavanaghová opustila Barnesa a odišla žiť so spisovateľkou Jeanette Wintersonovou, ktorá o tom otvorene hovorila v jednom zo svojich interview. Keď sa tento vzťah skončil, niekedy koncom roku 1989, Pat sa k Barnesovi vrátila. Na tom by nebolo nič výnimočné. Ľudské vzťahy sú komplikované. V Rovinách života sa o tomto autor ani raz nezmieni. Aj to je pochopiteľné, nakoniec, čo koho do toho. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby bol Barnes dôsledný a aj on rešpektoval súkromie svojho okolia, najmä priateľov, o ktorých píše a na ktorých odrazu použije prísny meter.

Stane sa tak pri spoločenskej večeri a posedení s blízkymi priateľmi. Autor ich totiž nemilosrdne odsúdi za zbabelosť, pretože sa vyhýbali hovoriť o smrti, keď on úmyselne tri razy spomenul meno nebohej. Nebolo kruté postaviť svojich najbližších pred takúto skúšku a urobiť z nich protagonistov v akejsi morbidnej hre? Nakoniec, chceli mu pomôcť a robili, čo bolo v ich silách. No Barnes ostal neoblomný. Dobré spoločenské spôsoby nazval zbabelstvom a zaprením. Dokonca v anglickom origináli autor úmyselne použil namiesto tri razy – three times – biblické, staroanglické thrice ako alúziu na Ježiša (Matúš 26:34) hovoriaceho Petrovi, že skôr ako kohút zakikiríka, ho tri razy zaprie... Nie je to patetické a neprimerané? Autora ospravedlňuje len to, že jeho strata je jediné, čo mu ostalo. Nechce o ňu prísť.

Problém dôvery v autora

Elégie sa nečítajú ľahko. Nevieme ako čitatelia odhadnúť, aký odstup si treba zachovať. Ak sú výpovede trúchliaceho príliš dôverné a otvárajú nám dvere do súkromia, môžeme ostať v rozpakoch. Ak sa však niečo, o čom vieme alebo zistíme niekde inde, zamlčuje, strácame autorovu dôveru. Keď totiž čítame elégiu, sme aj čitateľmi románu. Osud hrdinu, ktorý ho spaľuje, je ako oheň, pri ktorom sa zohrievame, pretože ten v našom živote chýba. Zohrievame sa smrťou, o ktorej čítame.

Začiatky vzduchoplachtenia a fotografie v 19. storočí slúžia Barnesovi ako symboly pre lásku a vzplanutie, ale i tragický pád s následkami. Píše o smrti, smútku a samote nehysterizujúco, ateisticky. Sme sami, keď sa rodíme aj umierame. Samota je odsúdenie a zároveň aj pokánie. Samota, ktorá nastáva, keď niekoho strácame, je zároveň prísľubom, že náš exil sa raz skončí. Čo vlastne chceme od lásky? Nasýtiť hlad po spojení. Spoločne vyletieť, padnúť a zomrieť. Tým sa to všetko končí . Pocítiť chuť života a smrti. Sú to dve antagonistické a navzájom sa dopĺňajúce fázy jednej a tej istej reality. Zlúčenie a deštrukcia splynú v jeden celok a na zlomok sekundy sa nám pred zrakom mihne dokonalosť bytia. Ako z letiaceho balóna.

Julian Barnes je vysoko inteligentný diskutér. Ponúka nám psychologickú hru o ničotnosti smrti a žiaľu, ktorý ostáva čiste osobný a podfarbuje celú ďalšiu existenciu trúchliaceho. Smútok po strate milovaného je v našom osamelom vnútri, lebo iba tam môže naozaj existovať. Nikto iný tam v skutočnosti nemá prístup.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  2. Zažite zmenu s najpredávanejším SUV Hyundai Tucson
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  6. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  7. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Slováci sa hojne stávajú majiteľmi nehnuteľností v cudzine
  2. Prečo mamy lákali deti na mobil, kľúče či diaľkové ovládanie?
  3. Zažite zmenu s najpredávanejším SUV Hyundai Tucson
  4. Neviete si rady s vaším ročným vyúčtovaním? Pomôže vám FiiFree
  5. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  6. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  7. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  8. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  9. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  10. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 17 504
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 16 094
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 8 186
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 304
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 104
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 659
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 283
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 106
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 788
  10. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov 2 809

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

Neprehliadnite tiež

V Číne falšujú slávnych spisovateľov. Prekladá ich Daniel Majling

Literatúru zaplavilo nebezpečné množstvo ruských Cimrmanov.

Na život nebol pripravený. Jeff Buckley sa zo sveta vytratil ako jeho otec

Od smrti talentovaného hudobníka prešlo dvadsať rokov.

Pedro Almodóvar: Politická korektnosť je diktatúra ako každá iná

Legendárny režisér oceňuje, že niekto túto tému rieši s humorom.

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.