Inde sú už vymierajúcim druhom, u nás zažívajú zlatú éru.
Zvolili si Trnavčania na radnicu hipstera? Odpoveď im Peter Bročka neuľahčil.
„Ani neviem, čo to znamená... Je to úsmevné a súčasť folklóru,“ vykrúcal sa v povolebnom rozhovore mladý čerstvý primátor s pestovanou bradou, klobúkom a bicyklom po boku.
V roku 2010 novinári z New York Times napísali slovo hipster v papierovom vydaní dohromady 250-krát a šéf tímu korektorov odporučil redaktorom tento hmlistý výraz nepoužívať. V tom istom roku prišla vlna názorov, že subkultúra hipsterov speje po desaťročnej existencii k svojmu zániku.
V rovnakom čase fenomén hipsterstva naveľa dorazil aj na Slovensko a z uzavretého prostredia alternatívnych hudobných večierkov a vernisáží súčasného umenia začal stúpať do mainstreamu.
„Čo je to hipster?“ spýtal sa vás kamarát-programátor niekedy v roku 2012 a vy ste pochopili, v čom sa práve rozpustila postava hipstera - v kolektívnej chimére. Kto je hipster, keď aj Rytmus nosí nadrozmerné okuliare?
Epidémia nadávania na hipsterov napriek tomu kulminuje a tak trochu pripomína protirómske nálady. Tušíme, že kdesi v kluboch, dizajnových kaviarňach a za stolmi bio-eko fastfoodov existujú dvadsiatnici v úzkych džínsoch, ochlpením na tvári a bicyklom bez prevodovky, ale obraz o nich tvoria najmä predsudky a klišé, žijúce si vlastným životom.
Toto sú dejiny hipsterov než sa stali folklórom a anekdotou z Facebooku.
Biely černoch
„Človek musí byť hipsterom alebo malomeštiakom (square). Rebelom alebo konformistom.“
Autorom vyhrotenej dilemy je Norman Mailer. Americký spisovateľ hipsterov nevynašiel, termín má korene v štyridsiatych rokoch minulého storočia, ale ten najznámejší manifest povojnovej subkultúry pochádza od neho.
Jeho esej Biely černoch vyšla v roku 1957. Hipsterom alebo beatnikom nazýva mladého belocha, fanúšika poézie a džezu, ktorý by najradšej konvertoval k černochom. Afroamerická menšina mu stelesňuje všetko, čo mu chýba v bielej väčšine – slobodu, vášnivosť, nespútanosť, autenticitu.
Čo je čierne, to je cool, najviac cool je džez, bolo heslo subkultúry, v ktorej ešte nešlo iba o domácu limonádu. Mailerovi hipsteri sú americkou obdobou európskych existencialistov. Protest proti spoločnosti pokrytcov, čo dohnala planétu na samý pokraj atómovej katastrofy.
V takejto podobe hipster vplynul do kontrakultúry šesťdesiatych rokov. Oficiálne v januári 1967, keď sa v Golden Gate Parku v San Franciscu stretlo tridsaťtisíc mladých ľudí na podujatí Human Be-In a básnik Allen Ginsberg verejne ohlásil splynutie dvoch generácií, beatnikov a hippies.
Napokon, „hippie“ je pôvodne hanlivá zdrobnenina slova hipster. V New Yorku tak nazývali bezprizorné deti, ktoré ušli od rodičov, túlali sa bohémskou štvrťou Greenwich Village, len sa viac než o poéziu starali o sex a drogy.
Nie, toto nie je aktuálny záber z bratislavskej kaviarne, ale New York v 50. rokoch. Foto - Profimedia.
Bobos: buržoázni bohémi
Pre budúcnosť hipsterov je kľúčové to, čo sa stalo s hippies. V Mailerovej dileme má človek dva extrémy a nijaký kompromis – buď bude bezduchým konformistom, alebo rebelujúcim hipsterom.
Podľa toho hipisáci ideály zradili, keď odrástli a uviazali si kravaty. Podľa iných ideály nezradili, akurát sa otupili protiklady. Ako v triede buržoáznych bohémov - bobos.
