Kniha Moje nejmilejší hříchy (vyd. Akropolis) sa zaradila do čoraz väčšieho šíku prekladov slovenských autorov do českého jazyka. Zdá sa, že argumenty o nezmyselnosti vydávania slovenskej literatúry v češtine sú už minulosťou, prekladatelia už zvládli aj „ťažkého“ Ruda Slobodu a teraz aj výber z epigramov, aforizmov a básní Tomáša Janovica. Jiří Žáček, ktorý texty vyberal a prekladal, v doslove dokonca napísal, že pravý dedič Havlíčka Borovského nežije v Česku, ale v Bratislave.
Výber je zostavený chronologicky od zbierky Epigramatika až po Ponuku dňa a sú v ňom zastúpené autorove obľúbené okruhy, témy a postavy, nemôžu chýbať Jajkele so Sárou, ale ani inšpiratívne posedenia na káve s Lasicom, Štrasserom či Vilikovským. Z pochopiteľných dôvodov tu však nie je zastúpená „rubrika“ Slovenčina je presná, postavená na dômyselnej a často nepreložiteľnej jazykovej hračke. Na druhej strane editor v knihe nechal aj desať textov v origináli, aby čitateľom aspoň letmo umožnil vychutnať čaro a esprit slovenčiny.
Hoci je kniha, samozrejme, určená českému čitateľovi, je distribuovaná na Slovensku. Výberom z pätnástich knižiek ponúka aj nám pomerne ucelený pohľad na Janovicovu tvorbu a pripomenie aj jeho staršie skvosty: „Nahradí dvě polopravdy jednu celou?“
