Trápnosť šéfov vrcholí

Tv tip: Kancl

ČT 1, 20.55

Jeho kolegovia veľmi dobre vedia, aké má intelektuálne limity, no aj tak si myslí, že keď si narýchlo naštuduje nejaké heslo vo wikipédii, všetkých okolo seba ohúri. Nemá zmysel pre humor, ale to mu nebráni nahovárať si, že jeho zamestnanci zbožňujú jeho vtipy. Skladá len priemerné pesničky, ale na firemnom večierku ich zvykne zaradiť ako zlatý klinec programu. V práci ho vlastne nikto nemá rád ani ho nikto neobdivuje. Ale prečo by si nemyslel, že je najlepším šéfom na svete?

David Brent, manažér v anglickej papiernickej firme Wernham Hoggs, sa s takýmto osobnostným profilom stal pred niekoľkými rokmi hlavným hrdinom seriálu The Office. A hoci ten seriál vznikol v netradičnom a odvážnom formáte a britská BBC ho najprv iba opatrne zaradila do nelákavého vysielacieho času (napoludnie), čoskoro sa už na ňom zabával celý svet a začali vznikať jeho národné variácie. Svoj Office si nakrútili (so zachovanými pôvodnými scénami a dialógmi) Američania, Francúzi, Čiľania, Švédi – a teraz už aj Česi.

„Pôvodný Kancl ma zaujal tým, že som v prvej chvíli nevedel, či je to myslené úprimne, alebo si zo mňa niekto robí vtipy. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo to druhé. A nesmierne ma bavila tá pravdivá, ‚dokumentárna‘ forma,“ hovorí režisér Milan Šteindler.

To hlavné, o čom hovorí, je predovšetkým trápnosť. Trápnosť je základnou vlastnosťou Davida Brenta a tvorcovia seriálu Ricky Gervais a Stephen Merchant ju povýšili na základný prvok svojho filmového experimentu. The Office nakrútili v štýle mockumentary, teda je to fikcia nakrútená tak, ako by šlo o nejaký dokument a kamera je v podstate priznaná. Brent sa do nej nenápadne pozerá, keď má pocit, že povedal niečo super vtipné alebo múdre. Prípadne dúfa, že nie je zapnutá, ak mu niečo nevyšlo a niekto ho práve ponížil. A takých situácií je tam nesmierne veľa, v podstate tam ani iné nie sú.

Českého Brenta – Mareka Chválu - hrá Václav Kopta. Svoju postavu opisuje slovami, že je to „samoľúby blb, ktorého trápnosť siaha až k bránam vesmíru“. A to, že ju prijal, mu vraj umožňuje „hnať jednotlivé komické situácie až do krajnosti, bez ohľadu na sledovanosť a konvencie“.

Genialitu a čaro britského seriálu nebolo jednoduché napodobniť. Ricky Gervais, ktorý sa obsadil do hlavnej roly, je naozaj veľká hviezda komédie a svoje party skvelo zahrali aj Lucy Davis v úlohe sekretárky, Mackenzie Crook v úlohe firemného šplhúňa aj Martin Freeman v úlohe zamestnanca, ktorý je asi najviac Davidom Brentom znechutený. Český filmový tím však dobre splnil svoju úlohu. Václav Kopta možno nie je taký svetový ako Gervais, ale vytvoril to, čo česká verzia neschopného šéfa potrebovala, ak malo mať zmysel, že vznikla. Martin Chvála je prosto Čech.

Kto sú tí progresívni autori?

Bratislava, Dom umenia, 17.30

Nejde o výstavu, ale o krst novej knihy, ktorú zostavili Juraj Čarný, Barbora Geržová, Richard Gregor, Diana Majdáková a Katarína Müllerová. Dvojjazyčná publikácia predstavuje tvorbu päťdesiatich osobností slovenského umenia a je určená každému, kto sa chce zorientovať na domácej výtvarnej scéne. Popri už etablovaných umelcoch výber zahŕňa najmä progresívnych autorov mladej a strednej generácie, ktorých tvorba v poslednom desaťročí reaguje na súčasné umelecké trendy. Výber reprodukcií, ako aj charakteristiky umelcov pripravila pätica kurátorov, ktorí sa aktívne zúčastňujú na umeleckom dianí na Slovensku.

O začarovanom kruhu

Vernisáž, Košice, 19.00

Zuzana Kutašová je študentkou posledného ročníka Fakulty umení TU v Košiciach. Venuje sa téme prostredia, ktoré ju obklopuje, problémom, ktorým čelí, a zmenám, ktorým prechádza v každodennom živote. Jej umelecká tvorba je do veľkej miery spojená práve s autobiografickými črtami a možno ju čítať i ako autorkin osobný denník.

Taká je i aktuálna výstava s názvom Pinkny pies, ktorú dnes otvára košická Pyecka Gallery. Názov to nie je náhodný – tak sa totiž volal jeden podnik v Krakowe, ktorý Zuzana spoznala počas dvojročného štúdia na krakovskej akadémii výtvarných umení. „Tam sa začal príbeh o medziľudských vzťahoch – ale aj o vzťahu človeka k sebe samému. O kolobehu života. O začarovanom kruhu, z ktorého sa neviete dostať von a pokračovať ďalej,“ píše kurátorka Romana Palková.