Možno však bude prekvapený, ak v ich filme Blbý a blbší sú späť nájde aj surrealistickú poéziu.
Po pokračovaniach filmov Odviate vetrom, Čarodejník z krajiny Oz, Alica v krajine zázrakov, Wall Street či Votrelec prichádza ďalší, nadväzujúci na klasiku, ktorá doširoka rozkrýva dušu amerického človeka, nekompromisne pomenúva existenciálne hrôzy a navždy zmenila svetovú kultúru.
Blbý a blbší sú späť!
Fekálie ako žáner
Recenzia
Blbý a blbší sú späť
USA 2014, 102 minút
Réžia: Bobby Farrelly, Peter Farrelly. Kamera: Matthew F. Leonetti. Hudba: Empire of the Sun.
Hrajú: Jim Carrey, Jeff Daniels, Kathleen Turner, Bill Murray
Premiéra v SR: 4. decembra
Bratia Peter (1956) a Bobby (1958) Farrellyovci sa filmami Blbý a blbší, Niečo na tej Mary je, Ja, moje druhé ja a Irena uviedli na prahu nového milénia ako priekopníci fekálneho humoru.
Nie sú ktovieakí rozprávači, nevymyslia riadnu zápletku, nevedia rozvíjať príbeh a nedokážu ho ani pútavo podať.
Vo vymýšľaní a realizácii komediálnych scén však nepoznajú kompromisy. Je im jedno, či ide o navodenie nevtipnej, zato nekonečne trápnej situácie, o vyvolávanie smiechu zo zhnusenia, o nezmyselné absurdné momenty WTF, o otrepané vtipy alebo o pôvodné, geniálne rozohrané gagy. Do všetkého sa púšťajú bez náznakov zábran.
Môžeme si o ňom myslieť čo len chceme, no tento druh „humoru“ má veľa oddaných vyznavačov naprieč celým spoločenským a intelektuálnym vrstvením.
Farrellyovský debut Blbý a blbší z roku 1994 s rozpočtom 17 miliónov dolárov utŕžil na vstupnom do kín štvrť miliardy, stal sa videohitom a evergreenom televíznych obrazoviek.
O deväť rokov neskôr sa producenti pokúsili dostať zo zlatej sliepočky ďalšie vajíčko filmom Blbý a ešte blbší: ako sa stretli. Vyslúžili si síce zdrvujúce recenzie a znechutenie nezainteresovaných divákov i väčšiny fanúšikov originálu, ale v strate nezostali.
Preto je čudné, že s pokračovaním pôvodného filmu čakali dvadsať rokov.
Infantilná senilita
Farrellyovci, ktorí sa blížia k šesťdesiatke, medzitým premárnili slávu v podivných projektoch, takže vďačne prijali ponuku resuscitovať svoje alter egá Harryho Dunna a Lloyda Christmasa.
Jeff Daniels, úspešný herec, sa dožije šesťdesiatky o rok. Jim Carrey (1962) je najmladší, ale publikum sa presýtilo jeho humorom v nevydarených filmoch, z ktorých čoraz viac putuje len na video.
Štvorlístok sa pustil do práce s veľkým nasadením, ešte väčším ako pred rokmi. Lenže čas je krutý. Dobré potlačí, necnosti zvýrazní. Lloyd a Harry vyzerajú, pôsobia a správajú sa ako starci, vzbudzujúci viac ľútosti než smiechu. Scény, kde si uťahujú zo starých ľudí, preto nie sú smiešne ani vtipné, len trápne.
Hoci možno predpokladať, že diváctvo starne so svojimi hrdinami, sledovať ich si vyžaduje ešte špecifickejší druh publika ako bežné farrellyovky plné telesných štiav, výlučkov a plynov.
Presvedčivejšie sú absurdné gagy, z ktorých nejeden má nádych surrealistickej poézie. Vrátane sofistikovaných vtipov ako papagáje prednášajúce filmové repliky či rafinovaná hra s obsadením (Kathleen Turnerová, Bill Murray).
Napriek tomu, že Farrellyovci, Carrey a Daniels neprichádzajú s ničím novým, väčšina divákov presne vie, čo ich čaká, a tak – s prispením štipky nostalgie – nemusia odchádzať sklamaní.
