Syn J. R. R. Tolkiena nie je spokojný, ako filmári zadaptovali intímne literárne dielo. Obyvateľom Nového Zélandu však toto veľké filmové dobrodružstvo výrazne zmenilo život.
Niektoré krajiny ako napríklad Slovensko alebo Kazachstan majú smolu, že sa o nich hovorí vo filmoch, ako bol béčkový horor Hostel alebo Borat, drzá komédia na hranici dobrého vkusu a za hranicou korektnosti. A niektoré krajiny ako napríklad Nový Zéland majú šťastie, že si ich ľudia spájajú s niečím takým pekným a rozprávkovým, ako je Hobit.
Do svetových kín vstupuje Hobit: Bitka piatich armád, záverečná časť trilógie Petra Jacksona a práve vrcholí obdobie, keď všetci zúčastnení organizujú zájazdy pre vybraných fanúšikov z celého sveta, platia im cestu, ubytovanie, pripravia im prehliadku po krajine aj sprostredkujú stretnutie s režisérom a hercami.
Jedinou protislužbou, ktorú za to chcú, je: Foťte, foťte čo najviac a zverejňujte to na Facebooku aj na Twitteri!
Nuda vo Wellingtone
Ešte pred pár rokmi sa Wellingtonu veľmi dobre darilo v ankete o najnudnejšie hlavné mesto sveta. Skončilo približne tak zle ako Bratislava, v prvej päťke. Ale teraz sa tam turisti radi zastavia, keď idú po stopách Bilba Bublíka, čarodejníka Gandalfa, trpaslíka Thorina alebo elfa Legolasa a hľadajú, kde si kúpiť prsteň v okolí rozprávkového Hobbitonu.
Hobbiton sa po skončení nakrúcania nezničí, zostane z neho stála filmová scéna. Novozélandčanom bude pripomínať, aké neobvyklé obdobie zažili, keď Peter Jackson začal adaptovať dielo J. R. R. Tolkiena.
„Keď sa robil Pán prsteňov, žartovalo sa, že v ňom hral každý Novozélanďan. Nebolo to tak ďaleko od pravdy,“ hovoril v rozhovore pre SME Jakub Krajčovič, ktorý bol zamestnancom Jacksonových štúdií Weta Digital a pracoval na špeciálnych efektoch Hobita. Spolu s ním tam vraj vtedy bolo tisíctristo ľudí, keď sa práce dokončovali.
Mali spoločný cieľ nakrútiť film, hovorí Krajčovič, a to nadradili všetkému: „Ak bolo treba pracovať dvadsať hodín denne, pracovali dvadsať hodín denne. Bez oddanosti by sa to nepodarilo.“
Malí sú veľkí
Úspech Pána prsteňov (táto trilógia bola v kinách v rokoch 2001 – 2003) sa nezdal samozrejmý, celkom mu neverili ani niektoré hviezdy v štábe. A Hobit mal zas veľa produkčných problémov, tak dlho sa všetko komplikovalo, aj budúcnosť štúdia Metro Goldwyn Mayer vyzerala zúfalo, že Guillermo del Toro musel odstúpiť. Hoci on chcel pôvodne trilógiu režírovať.
Čo sa však nakoniec stalo, výrazne presahuje rozprávkové knižky, ktoré Tolkien písal – múdrym a ušľachtilým jazykom – pre svoje deti. Najmä útly príbeh Hobita.
Vo svete už bolo cítiť nebezpečenstvo nacizmu, keď knižka vznikala, a Tolkien reagoval na to, že v temných časoch sa ľudia dokážu prejaviť aj vo svojej malosti, aj vo svojej veľkosti. Napríklad malý Bilbo Bublík. Najradšej mal svoje pohodlie doma a k predmetom – napríklad starej čipke, skrinke alebo kuchynskému riadu – mal vrelší vzťah ako k lákavému dobrodružstvu.
Keď ho však zavolali, aby vykročil zo svojho sveta a pomohol tým, čo sú ohrození, šiel.
Ešte jeden film?
Tolkienov syn Christopher je veľmi nespokojný s tým, akú filmovú podobu príbehy zo Stredozeme dostali, vraj vôbec nezodpovedá ich intimite, mnoho iných divákov si však ani nevie predstaviť, ako by mohli byť nakrútené lepšie a krajšie.
Pán prsteňov a Hobit získali už spolu 23 Oscarov a zarobili takmer päť miliárd dolárov. A film Hobit: Bitka piatich armád tieto čísla pravdepodobne upraví.
Na dlhší čas by to mal byť posledný príbeh, ktorý v kinách z Nového Zélandu budeme mať. Medzi Tolkienovým dielom je ešte kniha Silmarillion, tá by aj myšlienkovo, aj príbehovo zapadala do jeho adaptácií. Len či jej filmové práva ešte niekto získa...
