Skupina náladou svojej hudby síce evokuje (možno) nejaké pamäťové vzory, ale pritom ide o výrazne pôvodnú záležitosť bez „rádiových“ ambícií.
Slovenská nezávislá hudobná scéna má v súčasnosti niekoľko naozajstných a veľmi inšpiratívnych interpretačných aj autorských osobností a kapiel, medzi ktoré určite patrí folkrockovo bigbítové zoskupenie Tu v dome. Od začiatku svojej existencie (1991) síce niekoľkokrát zmenilo svoje zloženie, ale zaujímavo progresívna tvár mu zostala a rozvinula sa do alternatívnej krásy a novoty.
Skutočný závan nádeje
Po troch radových CD (Naposledy, 1996, Nechoď proti noci, 2003, Neskorý zber, 2009) a jednej koncertnej nahrávke (Naživo a na smrť, 2009) skupina prináša čerstvý počin Protichodné chute (CD/LP Slnko Records, 2014), predstavujúci skutočný závan nádeje, že sa u nás ešte stále dokáže rodiť originálna muzika, ktorá náladou síce evokuje (možno) nejaké pamäťové vzory, ale pritom ide o výrazne pôvodnú záležitosť bez „rádiových“ ambícií.
Pri počúvaní tejto kapely totiž zaplesá srdce aj starším fanúšikom poľskej skupiny Mareka Grechutu Anawa, ktorú asi najviac pripomenie nálada, zvuk, inštrumentácia aj aranžmány, a spomenú si azda na dodnes nedocenený projekt Pavla Hammela a Prúdov Som šťastný, keď ste šťastní (1972), kde exceloval violončelista Peter Baran. Súčasní priaznivci môžu cítiť vo zvuku piesní odtlačky kapely Apocalyptica a v prejave speváčky folkový satelit Jednofázové kvasenie.
Silný ženský element
Objavnosť súčasného výrazu bezpochyby priniesol príchod huslistky aj hlavnej speváčky albumu Ali Kobzovej (Diego) a violončelistky Bronky Schragge, ktorá navyše obohatila repertoár skupiny svojrázne skvelými textami s poetikou blízkou „klasickým“ pesničkárom 70. a 80. rokov. Trpké piesne (väčšinový autor hudby je gitarista Ladislav Ďurko) plné soli skúseností, irónie, rozpakov aj sebairónie, bez straty poetickosti, so štipkou depresie, smutné aj omamné zároveň. Cukru tam veľa nenájdeme, ale tá slanosť a horkosť poslucháčovi chutí.
Pôvodné texty nadväzujú na zhudobnené nadčasové verše americkej poetky Emily Dickinsonovej v preklade Milana Richtera, ktorá vždy dokázala z malých zážitkov vydestilovať existenciálnu esenciu a podať ju na minimálnej ploche. Svojou skratkovitosťou, hutnosťou aj istou záhadnosťou je stále moderná aj aktuálna.
Do tohto kontextu dobre zapadajú aj texty Charlesa Baudelaira (preklad Ján Švantner) a trocha výnimočne poňaté zhudobnenie Jaroslava Seiferta v duchu Pražského výběru.
Komorné vášne
Muzika je zaujímavo inštrumentovaná a v aranžmánoch vyniká veľmi dobrý mix virtuózneho a naozaj výnimočne invenčne hraného bendža Martina Shooty Šútovca s rázne, niekedy až barokovo znejúcimi sláčikmi a gitarou (Ladislav Ďurko) na podklade citlivých bicích (Ozo Guttler, ktorý hrá aj v kapele Korben Dallas).
Interpretácia osobne komorných vášní Tu v dome je špecifická aj originálna, čo pomáha odkrývať nové možnosti prejavu a perspektívne nájsť širší diapazón poslucháčstva. Svoje robí aj kvalitný mix (Igor Baar, Erik Horák), ktorý akcentuje kvalitu celého hudobného materiálu. Príjemne dizajnovaný obal s motívom nekonečného vývoja geneticky zakódovaného vtáčieho rozletu ležatej osmičky a „plagátová“ príloha s textami dopĺňajú lahôdkový súčasný hudobný dezert, ktorý si zaslúži miesto v domácich diskotékach fanúšikov všetkých zmysluplných hudobných žánrov.
