Obľúbená knižka Charlie a továreň na čokoládu mala viac kapitol a v nich aj viac detí, ktoré sa nevedeli správať. Slovenský vydavateľ pochybuje, či je dobré ich zverejňovať.
V roku 1905 začali vo fabrike Cadbury vyrábať čokoládu Dairy Milk. V roku 1921 pridali orieškovohrozienkovú. Potom sa v roku 1932 objavila tyčinka Mars a v roku 1935 už vedeli robiť bublinkovú Aero.
Britský spisovateľ Roald Dahl mal tieto dátumy zaznamenané a považoval ich za také dôležité, že by sa vraj mali dostať aj do školských osnov. Svet literatúry k tomu dodáva, že rovnako dôležitým dátumom je rok 1964, pretože vtedy vyšla Dahlova knižka Charlie a továreň na čokoládu a tá je známa tým, že sa po vydaní ľahko rozšírila do detských izieb, najmä do tých britských.
Podľa nej vznikli dva filmy, jedna opera aj muzikál – a keď už si jej fanúšikovia mysleli, ako dobre ju poznajú, vyšli jej dve nevydané kapitoly. Po päťdesiatich rokoch.
Šok bol len prvotný
„Nad prekladmi Roalda Dahla sme s manželkou začali uvažovať po revolúcii,“ hovorí Vladimír Preložník z vydavateľstva Enigma. „Naši britskí priatelia sa nás prekvapene pýtali: U vás sa ešte nepredáva? Rozhodli sme sa teda, že vydáme šesť jeho kníh po desaťtisíc kusov – o čom sme vzápätí zapochybovali. Neprehnali sme to? Nie je to priveľa? Veď u nás toľko kníh predá len Táňa Vasilková - Keleová.
Pochybnosti boli naozaj asi opodstatnené, Dahlove knihy v tradičnej ponuke rozprávok vyzerali zvláštne. Deťom sa prihováral moderným, priamym jazykom a jeho moralistické lekcie boli v lepšom prípade recesistické, v horšom prípade drsné – kto sa v tom mal zorientovať, či to myslí vážne?
„V knihe Hastrošovci píše o starom páre, ktorý si navzájom robí zle, trápia aj zvieratá a ani deti nemajú radi, a predsa ich na konci nepotrestá,“ hovorí Preložník. „A v knihe Čarodejnice zasa malého chlapca premenia na myš, ktorá sa dožíva len troch rokov a Dahl sa tvári, že to chlapca vôbec netrápi. No dnes už s tým čitatelia problém nemajú.“
V Enigme už vyšlo 15 kníh. Najobľúbenejšia je Matilda (tej zase neprekáža, že ju opustili rodičia), už je aj v čítanke, a za rozprávku Žirafa, Pelly a ja dostala Eva Preložníková od Medzinárodnej únie pre detskú knihu cenu za kvalitu prekladu.
Neposlúchnutá výstraha
K detským knihám patrí, že na svojich stránkach nesú stopy po čokoláde, pretože tak sa zvyknú čítať. A Charlieho a továreň na čokoládu napísal Roald Dahl asi tiež, keď jedol nejakú čokoládu.
V časopise Lire jeho vnuk Luke Kelly píše, ako mal rád maškrty a ako sa v nich aj vyznal. Začalo sa to vtedy, keď Dahla vybrali medzi deti, ktoré si firma Cadbury vytypovala, aby testovali jej výrobky a prejavili názor.
Charlie a továreň na čokoládu však napísal aj ako výstrahu, aby sa deti maškrtami neprejedali. Jeho hrdinami je päť detí, ktoré dostali zlatú vstupenku do továrne slávneho Willyho Wonku, ale väčšina z nich sa tam nevie správať, a ani ich rodičia.
V dvoch nezverejnených kapitolách sa rieši čosi podobné. V miestnosti na výrobu vanilkových štolverkov sa dve neposlušné deti (tie neskôr Dahl z príbehu vyškrtol) vyštverali na vlak s karamelom a dostali sa do stroja, ktorý ho sekal na kvádre. A Wonka pred ich rodičmi len poznamenal: „Nepovedzte, že som vás nevystríhal.“
Synovec bol proti
Enigma zatiaľ nechystá preložiť aj tieto nové texty. Hoci ich našla a zverejnila Dahlova dcéra Ophelia, Vladimír Preložník by bol radšej opatrnejší a pripomína, že Dahl vždy dával svoj rukopis čítať nejakým deťom, aby dostal spätnú väzbu.
„Viem, že v Charliem a továrni na čokoládu malo byť viac postáv,“ hovorí. „Dahlov synovec však pri pôvodnej verzii zaprotestoval a povedal: Je to príliš rozvláčne, vyškrtni niečo! Obávam sa teda, že zverejnenie týchto textov nerešpektuje želanie autora.“
