Čo sa divákom tak veľmi páči na filmovom Hobitovi? Poézia s dobrodružstvom? Komickosť malých hrdinov či skôr ich hrdinská odvaha? Zrejme súlad medzi tým všetkým.
Federico Fellini odmietal filmové adaptácie kníh ako zradu filmového umenia. Peter Jackson ho z postu najobdivovanejšieho filmára vytlačil práve vďaka adaptáciám alebo skôr pestrofarebným pohyblivým ilustráciám kníh.
Kniha je intímny osobný zážitok, pri každom čítaní jedinečný. Moderný film je doslovný, univerzalizuje a unifikuje. Ani on však nie je objektívny, vždy je interpretáciou. Jeho úspech závisí od toho, či ho za atraktívny považuje dostatočné množstvo platiacich divákov.
Niektorým úplne stačí mágia, draci, elfovia, trpaslíci. Iných vábi číro racionálne potešenie z detailne vybudovaného fiktívneho sveta. Pre niekoho je zaujímavé spojenie dobrodružstva s poéziou. Ďalších teší idea hobitov, prostých ľudkov, slabých a pôžitkárskych, vystavených extrémnej situácii, v ktorej hrdinstvo nie je ani tak vecou osobnej voľby ako nevyhnutnosti. A nejeden obdivovateľ diela J. R. R. Tolkiena si vychutnáva najmä súlad toho všetkého.
Hobit, ten je len detail
Detail - polocelok - celok. Tak postupoval Tolkien pri písaní svojho diela a spravidla tak spoznávajú jeho svet aj čitatelia. Hobit – Pán prsteňov – Silmarillion. Rozprávkový, múdro „naivný“ Hobit je plný láskavého nadhľadu. Pochmúrny Pán prsteňov nadhľad ponúka len v scénach s hobitmi. No sám je len epizódou grandiózneho Silmarillionu.
Postupnosť chcel zachovať aj novozélandský režisér Peter Jackson. Osud s tvárou producentov však rozhodol, že filmovú podobu najskôr dostane Pán prsteňov. Jackson preň celkom logicky vybral rozšafnú monumentálnosť. No keď úspech trilógie prekliesnil cestu Hobitovi, ukázalo sa, že veľkoleposť Pána prsteňov je takmer nemožné stupňovať, najmä ak sa od polocelku vraciame k detailu – Hobitovi.
Aj preto Peter Jackson pre jeho sfilmovanie pôvodne vybral iného režiséra. No Guillermo del Toro nevydržal čakať, zlákali ho iné projekty, a tak sa réžie Hobita opäť ujal Jackson – a namiesto plánovaných dvoch filmov nakrútil tri.
Jeho Hobit nie je – na rozdiel od Pána prsteňov – adaptáciou. Tolkienovou útlou knižkou sa len voľne inšpiroval a vôbec nezachoval jej ducha. Prerozprával ju na veľkolepom pozadí Pána prsteňov so všetkou mágiou a osudovosťou.
Nie je to prosté dobrodružstvo pohľadom hobita, ale kamienok vo velikášskej mozaike, kde sa Bilbo chvíľami stráca ako nepodstatný.
Taký film tu ešte nebol
Film Bitka piatich armád ukáže vyvrcholenie knižnej predlohy ešte pred úvodnými titulkami. Väčšinu času sledujeme naozaj len bitku trpaslíkov, ľudí, elfov, škratov a mágov. Digitálne davové vojnové scény sa striedajú s komornými súbojmi, plnými bizarných nápadov, takže občas hraničia so sebaparódiou.
Popri dráme trpaslíka Thorina, Bardovom hrdinstve bez kompromisov, Gandalfovom utrpení, Legolasovej akrobacii a opäť sa rozhárajúcom konflikte Dobra so Zlom tu Bilbo, v origináli stredobod a hýbateľ diania, so svojimi chlpatými nohami a smiešnymi grimasami občas slúži len ako komický prvok.
Vysvetlenia, dokončenia aj pointy viacerých motívov i celých príbehov si režisér asi odložil do rozšírených verzií a bonusov na DVD.
Pri tradičnej filmovej adaptácii by malo zmysel hodnotiť Bitku piatich armád samostatne. Lenže v Jacksonovej koncepcii predstavuje 144-minútová snímka menej ako šestinu dokončeného celku a zároveň klenák – kameň uzatvárajúci celú klenbu. Treba poodstúpiť a zahľadieť sa tak, aby sme videli celé dielo Neočakávaná cesta – Smaugova pustatina – Bitka piatich armád – Spoločenstvo prsteňa – Dve veže – Návrat kráľa. Či sa nám zapáči, alebo nie, jedno je isté: taký veľký filmový obraz s takými farbami a technikami nenamaľoval dosiaľ nikto!
