
Björk. FOTO – IMDB
Keď sa kontinentálni žurnalisti rozprávajú s islandskými hudobníkmi, rozhovor sa vždy stočí k elfom a takmer povinná je obligátna otázka, do akej miery je ich umenie ovplyvnené jedinečnosťou miestnej prírody. Vyrábanie tejto súvislosti Islanďanov na smrť nudí. Vôbec totiž nežijú tak prírodne, ale naopak, strategicky tak, aby v čo najkratšom čase mohli vstrebať najnovšie prúdy z druhej strany Atlantiku. Pokiaľ ide o populárnu hudbu, Reykjavík, kde žije vyše polovice celého islandského obyvateľstva, je, pochopiteľne, duchovným centrom ostrova.
Keby ste sa tam dostali, rozhodne navštívte obchody s platňami na hlavnej nákupnej ulici Laugavegur. V regáloch nájdete poislandšteného amerického pesničkára Willa Oldhama (Palace Brothers, Bonnie „Prince“ Billy), s fotografiami, komentármi a takmer všetkým albumami. A len o pár regálov ďalej stojí čudesný islandský pop troch domorodcov s názvom Rottweiler Hundar.
Keď budete mať veľké šťastie, nájdete aj prvý album Björk so skupinou, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi snažila o postpunk a avantgardný rock. Celkom vpredu nájdete cédečko so zvláštnym titulom ( ), nový album experimentálneho popu skupiny Sigur Rós. Skupiny, ktorú majú radi škôlkari aj staré mamy – dva roky sa držala v prvej tridsiatke islandských hitparád. Úplne najúspešnejší je na Islande nemecký Rammstein.
Zdá sa, že každý druhý Islanďan, čo má okolo dvadsať, hrá v nejakej skupine. Thor Eldon Jonson, gitarista skupiny Sugarcubes, kde začínala Björk Gudmundsdottirová, s ňou má šestnásťročného syna a býva so svojou novou francúzskou priateľkou v rozľahlom byte, ktorý stále patrí Björk. Keď sa pani Gudmundsdottirová ohlási zo Spojených štátov na návštevu, musia obaja so škrípaním zubov z jej nádherného sídla načas odísť. A pokiaľ ide o syna: ten už má dávno svoju skupinu.
EDWIN GRASSMEIER