Galéria Baníckeho múzea roky spala. Kurátori Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová tam priniesli súčasné umenie a ukázali, že regionálne galérie musia byť odvážne.
„Stal sa tam zázrak,“ hovorí bez zaváhania maliar Erik Šille. Je Rožňavčan a až príliš živo si pamätá situáciu, keď sa možnosť vidieť umenie rovnala jedine ceste do takmer sedemdesiat kilometrov vzdialených Košíc. To je už minulosťou.
Cyklus Rožňavské radiály, ktorý práve vrcholí poslednou výstavou druhého ročníka, to zmenil od základu. Štatistika návštevnosti galérie Baníckeho múzea stúpa, no to najdôležitejšie, čo sa tu stalo, sa nedá ukázať tabuľkami.
„Norovi Lackovi a Silvii L. Čúzyovej sa podarilo v ľuďoch zobudiť zvedavosť – zvedavosť vidieť nové veci a zamestnať si hlavu aj niečím iným ako výplatnou páskou. Lebo v tomto je Rožňava veľmi podobná iným mestám v chudobných dolinách, kde sa 'nikdy nič nedá',“ hovorí Erik Šille.
Budova galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
Zo stredu na okraj
Fakty
Rožňavské radiály
cyklus výstav súčasného umenia v Galérii baníckeho múzea v Rožňave
iniciátori: Noro Lacko, Silvia L. Čúzyová
vystavujúci autori: Dávid Baffi, Vlasta Žáková, Adam Szentpétery, Ján Vasilko, Pavlína Fichta Čierna, Daniel Fischer, Martin Špirec, Radovan Čerevka, Laco Teren, , Erik Binder, Tomáš Džadoň, Radko Mačuha, Martin Piaček, Erik Sikora, Stanislav Stankóci, Monogramista T.D.
projekt organizačne zastrešuje Banícke múzeum v Rožňave, participujú aj VŠVU, OZ Otvor dvor, Gemerské osvetové stredisko, infoRoznava.sk
aktuálne prebieha výstava BA – KE: Kauza socha, na ktorej vystavujú Ján Hoffstädter, Peter Roller, Marián Straka a Ján Zelinka
Galériu Baníckeho múzea, ktorá sídli na námestí v centre mesta, dlho obchádzal oblúkom. Okrem tvorivých dielní, ktoré tu majú dlhú tradíciu aj dobrú úroveň, to nebolo práve miesto, kam by ste mali dôvod vkročiť.
Vedel to aj kritik a kurátor Noro Lacko, tiež Rožňavčan, ktorý sa sem často vracia, hoci už pätnásť rokov pôsobí v hlavnom meste. „Raz sme si všimli, že bude výstava zo zbierok galérie, tak sme sa išli pozrieť. Viac než depozit nás však zaujal priestor, ktorý galéria má. Je neuveriteľne priestranný až honosný, veľmi svetlý, má dobrú dispozíciu a je priamo v centre,“ hovorí Noro Lacko.
Najprv s kurátorkou Silviou L. Čúzyovou uvažovali iba o jednej výstave, ktorú by galérii ponúkli. Náhodou sa im však ozvali priatelia Rado Kovács a Tomáš Székely z miestneho združenia Otvor dvor a z malých plánov vzišli veľké – celý cyklus výstav súčasného umenia s názvom Rožňavské radiály.
Dnes majú za sebou jedenásť výstav, komentované prehliady a diskusie, aj projekt Karavan Ota Hudeca a Daniely Krajčovej, ktorým vstúpili do verejného priestoru. Jednu z výstav, na ktorej figuroval známy rožňavský umelec Pavol Bradovka, preniesli aj do Bratislavy a v tomto obojstrannom prepájaní miest plánujú pokračovať. „Pojem radiála vnímame metaforicky ako niečo, čo spája perifériu s centrom, bez ohľadu na to, čo je v ktorej chvíli periféria a čo centrum,“ hovorí Lacko a v hlave má už presný program nasledujúcich Radiál, do ktorého chcú zapojiť aj ďalších kurátorov.
Z aktuálnej výstavy KE - BA: Kauza socha, ktorá uzatvára druhý rok Rožňavských radiál.
Vystúpiť z pohodlia
Všetko spomenuté sa stále môže javiť iba ako výpočet aktivity malej hŕstky ľudí, ktorá nemá nijaký zásadný dosah. Opak je však pravdou. To, že sa v malej, roky nepovšimnutej galérii začali konať výstavy, a nie hocijaké, ale veľmi precízne koncipované, je nesmierne dôležité.
Okrem toho, že rozširujú obzory miestnych divákov, vytvárajú základňu - komunitu ľudí, ktorá má chuť pristupovať k veciam otvorene a kriticky. A čo je nemenej dôležité – táto ich aktivita ukazuje možnú cestu pre iné regionálne galérie a múzeá, ktorých najväčším „úspechom“ je ich neviditeľnosť.
„V programových stratégiách regionálnych galérií je často zlý predpoklad, že divákovi treba ponúknuť niečo 'zrozumiteľné'. Je to podceňovanie publika. Samozrejme – môže sa zdať, že laický divák a súčasné umenie nejdú dohromady, ale nám sa ukázalo, že sa s tým dá pracovať. Treba byť odvážnejší, ponúknuť kreatívny program a vystúpiť zo zlozvykov,“ hovorí Lacko.
Nemyslí si však, že regionálna galéria by mala byť iba miestom pre „vysoké“ umenie. Patria do nej aj miestni insitní tvorcovia, ktorí vytvárajú vizuálnu kultúru prostredia. „Potom je to už iba na pracovníkovi galérie, aby dokázal divákovi vysvetliť, prečo niektoré diela fungujú jednoducho a iné sú zložitejšie.“
Peter Roller: Petrogramy.
Žiadna opatrnosť
V čase našej návštevy nebol v galérii nikto. Na námestí totiž práve otvorili predvianočné trhy, a to je, prirodzene, príliš veľká konkurencia. Za posledné dva roky však počet divákov v galérii stále stúpa. Na jednu z výstav Radiál prišlo za mesiac až šesťsto divákov, čo je na toto prostredie naozaj nezvyčajné.
Podľa Erika Šilleho, ktorý bol súčasťou úplne prvej prehliadky, je dôvodom najmä premyslená dramaturgia. „Noro so Silviou na to nešli pomalým tempom a malými krokmi, ale naopak – každou výstavou tlačili kvalitu stále vyššie a postupne predstavili rôznorodé druhy médií a podôb súčasného umenia. Dovtedy ste si v Rožňave mohli myslieť, že umenie je iba niečo pekné, čo sa dá zavesiť na stenu, ale vďaka Radiálam majú ľudia možnosť vidieť, že pole umenia je omnoho širšie a môže byť pre nich prínosom,“ hovorí Šille.
Nie je to len o peniazoch
Ak všetko pôjde dobre, nasledujúci cyklus Rožňavských radiál sa začne výstavou o amatérskej jaskyniarskej fotografii, ktorá má v okolí Rožňavy silné zázemie. Projekt dva roky finančne podporilo ministerstvo kultúry, výraznú pomoc malo aj zo strany bratislavskej VŠVU.
Do budúcnosti Noro Lacko uvažuje o zapojení miestnych sponzorov. Dodáva však, že to nestojí len na peniazoch. „Predpoklad, že súčasnému umeniu ľudia nebudú rozumieť, je rovnako nesprávny ako predstava, že na to nebudú peniaze. Že bez nich sa nedá nič robiť. Pri Radiálach sme zistili, že niekedy to funguje aj naopak. Že skrátka treba začať na veciach robiť a ony na seba naviažu peniaze aj ľudí, ktorí majú chuť pomôcť.“
