Pred sto rokmi poslednýkrát zahliadli v severných Čechách živého Járu Cimrmana.
Rok 1914 nebol len začiatkom prvej svetovej vojny. Bol presne tým rokom, keď neďaleko Šemánovic na Kokořínsku poslednýkrát videli jeho. Najväčšieho Čecha, velikána a všestranného génia Járu Cimrmana. Práve v tejto dedine sa zdržiaval, aby mohol v kúpeľnom penzióne v Želízoch pravidelne navštevovať svojho priateľa Franza Kafku.
Podľa najnovších výskumov síce aktívne žil a tvoril aj počas prvej svetovej vojny, no pomník s udaným dátumom pri ceste stojí. „Ten rok bol koniec jeho života. On jednoducho patril do starej doby,“ hovorí nadnesene aj staručká sprievodkyňa liptákovského Múzea peria, ktoré sídli v dome, kde kedysi býval. Keď na dedinu sadne tma a všetci návštevníci odídu, oblečie si jeho pyžamo, vyzuje jeho papuče, zapáli jeho cigaru, uloží sa do jeho postele a bude ležiaca, spiaca. Netuší, že tentoraz ju cez okno sledujú jedny bádavé oči. Oči mladého divadelného vedca, ktorý pátra po stopách geniálneho dramatika. Vďaka nemu sa dozvedáme o našom nesmrteľnom idole možno dokonca aj viac, než by sme chceli vedieť.
Járu Cimrmana žiaci v Liptákove milovali aj pre jeho metódy výučby. „Tyrš hovorí –
preskoč, prelez, ale nepodlez. Ja hovorím – môžeš aj podliezť, ale potom sa narovnaj!“
učil ich český génius v podaní Zdenka Svěráka. Foto - Čsfd
Pohlavie spoznal v rozpuku
Teatrológ sa nenápadne pripojil k skupinke turistov, čo neďaleko Liptákova zablúdili. Staručká pani s magnetofónom na krku sprostredkúva jeho príbeh. Rodičia ho vraj dlho držali v tom, že je dievča, len aby vynosil šaty po sestre. Svoje pohlavie spoznal v rozpuku počas štúdia na dievčenskej škole za dramatických okolností. V typických dievčenských predmetoch síce nevynikal, no výnimočne sa mu darilo vo fyzike a na telocviku. Uspel dokonca ako model – keď do školy prišiel Josef Mánes po inšpiráciu, práve jeho nohy sa stali predobrazom typického „mánesovského lýtka“. Len postupne sa ukazuje, čo všetko by na tomto svete nejestvovalo bez neho. Zďaleka nejde len o fenomenálneho dramatika, ktorý sa stal predmetom teatrologického výskumu. V osobe Járu Cimrmana sa skrýva rovnako dobrý básnik, hudobník, učiteľ, cestovateľ, filozof, vynálezca, dokonca kriminalista a športovec.
Teď tady byl
Za svojho života si veľkej slávy neužil. Bol to síce on, kto poradil Eiffelovi, na akých nohách má jeho veža stáť, pošepol Straussovi, že Na krásnom modrom Dunaji treba ostať v A dur, presvedčil Čechova, že dve sestry sú málo, no pravda je, že na vlastné objavy mal jednoducho smolu. „Teď tady byl!“ – vítali ho zakaždým na patentovom úrade, keď prichádzal okamih po tom, čo vo veľkej knihe zapísali objav storočia niektorého z jeho svetoznámych vedeckých kolegov. Doslova sekundy ho delili od toho, aby sa práve on stal vynálezcom telefónu, kinematografu, poistky, žiarovky, akumulátora, dynama, elektromeru a dokonca aj dynamitu. V Prahe sa stretáva s mnohými českými velikánmi a inšpirovaný maliarom Maroldom namaľuje monumentálny obraz, ktorým aspoň na chvíľu daruje mestu more.
