Z Hardingovej knihy stačí prečítať niekoľko strán a za oknami sa náhle zotmie, oči sčervenajú súcitom a srdce je zovreté do obruče, ktorá nedovolí normálne dýchať.
Z Hardingovej knihy stačí prečítať niekoľko strán a za oknami sa náhle zotmie, oči sčervenajú súcitom a srdce je zovreté do obruče, ktorá nedovolí normálne dýchať.
Je smutnou pravdou, že smútok má literárne väčší potenciál ako obyčajná životná radosť. Paul Harding napísal sugestívnu kroniku jedného trúchlenia Enon (Odeon).
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Charles Crosby si žije svoje malé šťastie. Rezignoval na pôvodne intelektuálne ambície, a tak sa živí ako maliar a lakovač. V manželke Suzan má však prirodzenú oporu a 13-ročná dcérka Kate ho každý deň rozveseľuje a dojíma úprimnosťou i šikovnosťou. V jednej chvíli nastáva koniec jeho sveta. Kate zomrie pri zrážke s autom, keď išla na bicykli z pláže.
Zoznam obrazov a príznakov Charlesovho smútku môže byť nekonečný: svet roztrieštený na kúsky, ochromujúca nevládnosť a rozklad. Deštrukcia sa zrýchľuje, keď si zlomí ruku a Suzan ho opúšťa, lebo z tohto muža už prestal byť partner súci na spolužitie. Charles štartuje bleskovú cestu smerom dolu: útechu hľadá v analgetikách (je pre ne schopný vykradnúť susedku), pasívne sa váľa v špine a neporiadku. Najradšej by sa definitívne natiahol pri dcérkinom hrobe a tam čakal na jej pozvanie do krajiny mŕtvych...
V tomto smútku je ťažko hľadať čokoľvek tvorivé. A predsa – trúchliaci otec ešte nestratil úplne všetky „mapy“ a „súradnice“ svojej existencie. Enon, zapadákov, v ktorom žije, je preňho súborom spomienok, farieb a vôní. Túla sa okolím a spomína na svojich predkov. Topografia blízkych miest mu sprostredkúva kontakt s minulosťou – tou veľkou i jeho osobnou (Aenon znamená v gréčtine prameň). Príbeh sa vždy na chvíľu zastaví, keď Charles spomína, ako Kate zaviedol na lúku, aby jej ukázal, ako je možné prilákať až na ruku plaché sýkorky.
Literárni vedci už po Hardingovom debute Tuláci zaradili autora do širokej americkej tradície emersonovských transcendentalistov. Sám autor to pomenoval lepšie ako hociktorý recenzent. „Moja kniha smeruje k akémusi zjednoteniu, opätovnému prepojeniu.“
Táto kronika trúchlenia sa podobá na krížovú cestu. Harding dokonca zvolil aj príznačný počet kapitol, je ich 14 (ako zastavení krížovej cesty). Najväčšou záhadou pri putovaní na vrchol kalvárie zostáva, či ten kríž hore je definitívou alebo predzvesťou oživenia. Charles zažíva v závere zmierenie. Prechod krajinou bolesti nemusí zabiť, pútnika však nepochybne navždy zmení.
Američan Paul Harding vystrelil na literárne nebo Pulitzerom ocenenou knihou Tuláci. V Enone posunul rozprávanie o rode Crosbyovcov o dve generácie ďalej. Témy zostali podobné alebo rovnaké. Napriek tomu každý, kto sa zoznámi s Hardingovou prózou, nebude nič namietať proti jeho prípadným ďalším titulom. A to stále hovoríme o trúchlení, ktoré zaplavuje oči slzami.
