Inscenácia, ktorej herecky dominovali ženy nad mužmi, pobaví aj zamrazí. Vecnejšia a plynulejšia je v častiach, ktoré sú menej patetické.
Americký dramatik, scenárista a herec Tracy Letts je v našom kultúrnom prostredí známy najmä hrou August: Stratení v Oklahome. Bratislavské divadlo Aréna ostalo verné svojej nekonvenčnej dramaturgii a ako najnovšiu premiéru uviedlo autorovu čiernu komédiu Zabijak Joe.
Ľudia z karavanu
Prvé, čo divákov na javisku upúta, je scénografia Zuzany Formánkovej. Tej totiž dominuje reálny karavan. Tomu sa na začiatku inscenácie otvorí čelná stena a ponúkne nám pohľad do svojich útrob. Pozeráme sa totiž až na naturalistický obraz americkej society „white trash“. Krutú Lettsovu hru, ktorej nie je cudzia vulgarita, nahota, drogy a všetko ostatné, rovnako amorálne.
Kým scénografka vytvorila hrací priestor ponúkajúci množstvo vynaliezavých riešení mizanscén (napríklad ladenie antény na streche karavanu, ktorá sa ovládala zvnútra tyčou), réžia Adriany Totikovej nevyužila všetok potenciál textu. Okrem logických nedostatkov (prečo tri štvrtiny inscenácie herci hrajú, že neviditeľná stena naozaj existuje a v posledných scénach prestávajú uznávať dovtedy vyhranený priestor medzi exteriérom a interiérom?) sa pokúsila z hry urobiť príliš analytickú rodinnú drámu. Kým u autora mnohé problémy rozvrátenej rodiny sú triezvymi konštatovaniami, čím ešte viac vyznieva ich brutalita, v Totikovej réžii sa osobné výpovede postáv menia na nadmieru nadnesené spovede.
Civilná tónina hry sa premenila na priveľmi patetické vyznania. V druhej časti, kde už text neponúka podobné ladenie. je inscenácia vecnejšia a plynulejšia.
Ženy verzus muži
Letts ako herec píše hry, kde môže vyniknúť najmä herecký komponent. Lenže v inscenácii najmä mužskí predstavitelia ťahali za kratší koniec. Marek Majeský ako zabijak Joe v mnohých situáciách zbytočne podliehal patetickému tónu a Matej Marušin ako chuligán Chris nemá ešte dostatok vnútornej techniky, a tak jeho kreácia trpela najmä na monotónnosť prejavu. Marián Prevendarčík sa naopak pri zvýrazňovaní prostoduchosti a primitívnosti Anselma spoliehal na príliš jednorozmerné prostriedky. Vtipné textové pointy sa tak strácali v nevýraznom pretlmočení.
Úspešnejšie si viedli predstaviteľky ženských úloh. Jana Kovalčíková stvárnila náročnú postavu Dottie, ktorá trpí (aspoň v inscenácii neidentifikovanou) psychickou poruchou. Herečka bola najpresvedčivejšia práve tam, kde mohla využiť prirodzený štýl herectva, menej jej vychádzali scény, keď sa prejaví Dottina choroba. Akoby jej chýbali motivácie, ktoré by presne pomenovali momentálne mentálne rozpoloženie charakteru. Postava Sharly je skôr lineárneho rázu a Diana Mórová zo začiatku upadala do polohy priškrtenej či naopak uvrešťanej hlasovej modulácie. Až v poslednej scéne dostala možnosť na plnohodnotnejšie vyjadrenie. Herečka tu ukázala zmysel pre tragikomiku a komediálnu skratku. Mórovej varírovanie slova „cca“ len potvrdilo jej hereckú dominanciu.
Inscenácia mierne pobaví aj zamrazí, ale vďaka prílišnej psychologickej analýze a nedostatku nadhľadu a vecnosti sa stráca emócia, z ktorej má cez smiech mraziť.
Recenzia / Divadlo
Zabijak Joe
Divadlo Aréna Bratislava
Autor: Tracy Letts
Scéna: Zuzana Formánková
Kostýmy: Zuzana Formánková, Martina Golianová
Réžia: Adriana Totiková
Hrajú: Marek Majeský, Diana Mórová, Jana Kovalčiková, Matej Marušin, Marián Prevendarčík
Premiéra: 12. 12. 2014
Autor: Karol Mišovic
