Pre martinskú výstavu autor načrel hlbšie do zásob ateliéru a predstavil svoju fotomediálnu tvorbu v niekoľkých okruhoch.
Odkedy Aurel Hrabušický a Václav Macek otvorili hranice fotografie na dnes už legendárnej výstave Slovenská fotografia osemdesiatych rokov (1989), rozšírili nielen vnímanie žánru ako takého, ale aj rady slovenských fotografov o menej tradičných predstaviteľov.
Medzi nich patrí Rudolf Sikora (1946), konceptualista, maliar, umelec zasahujúci do rôznych odvetví, ale tiež občiansky aktivista, ktorému nikdy neboli ľahostajné veci verejné.
Malá rodinná pocta
Svoju fotomediálnu tvorbu prezentoval verejnosti viackrát ako súčasť iných monografických projektov (retrospektívy v pražskej Národnej galérii, 2006 a v SNG v Bratislave, 2008), ale aj monotematicky (v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, 2011); tentoraz ju v komornejšom výbere predstavuje v Martine. Je sympatické, že umelec vskutku medzinárodného rozmeru nepohrdol regiónom (i keď „starosvetsky“ slávnym) a menšou galériou mimo centra.
Keďže pochádza z neďalekej Žiliny, podujatie poňal trochu ako malú rodinnú poctu, „sikoriádu“. Výber predstavuje jeho fotomediálnu tvorbu v niekoľkých okruhoch od začiatku 70. rokov minulého storočia po dnešok, nie však v zvyčajnom chronologickom rámci. Formát výstavy autor prispôsobil komorným priestorom galérie tak, aby návštevníkov, ktorí jeho diela nepoznajú, oslovil čo najúdernejšie.
„Médium fotografie fascinuje Rudolfa Sikoru predovšetkým pre 'nevyčerpateľnú’ komunikatívnosť; potreba jednoznačne odovzdať posolstvo, komunikovať, mentorovať je totiž v jeho živote rovnako silná ako potreba pracovať s nekompromisným nasadením, zaujatím,“ povedala o ňom Eugénia Sikorová, ktorá výstavu uviedla.
Narábal s „nájdenou“ i zámernou autorskou fotografiou a s fotomontážou ešte v „preddigitálnej ére“, keď neboli na svete digitálne fotoaparáty, tablety, smartfóny a každý nebol „fotografom“, ako je to dnes. Využíval fotku vo veľkej miere na vznik svojich konceptuálnych prác a dodnes môžeme v jeho tvorbe identifikovať viacero technológií, pričom niektoré z nich sú autorské (na ktoré prišiel, tak trochu kacírsky, bez zábran a predsudkov, pri skúšaní vo vlastnej fotokomore).
Iná detská kniha
Čo túto výstavu odlišuje od iných autorových výstav z posledného obdobia, je skutočnosť, že výraznejšie načrel do zásob svojho ateliéru a popri prácach už publikovaných a vystavovaných predstavil aj neznáme, pracovné varianty diel, ktoré sme doteraz nemali možnosť tak často (resp. vôbec) vidieť.
Je tu známa raná séria Z mesta von, ekologická práca Zem sa nesmie stať mŕtvou planétou zo SNG (originály podkladov k tomuto dielu sú v majetku Art Institut Chicago), kozmologické cykly Dotyky, Čierne diery, Pozemšťan či variácie na malevičovskú tému.
Turčianska galéria sa roky systematicky zaoberá mapovaním podôb krásnej knihy, aj preto autor do výstavného výberu zaradil návrh konceptuálnej knihy pre mládež O svete (1973 – 1979), ktorá vznikla pre unikátne podujatie, organizované za minulého režimu poľským umelcom a kurátorom Henrykom Gajewským pod názvom Iná detská kniha (Other Child Book, 1979).
„Ilustrácie“ v skratke predstavujú jedinečný obrazový vzorník Sikorových motívov a odkrývajú aj mnoho z jeho myslenia. Tak ako iné diela na výstave dokladajú jeho neutíchajúcu túžbu „objať“ a pochopiť náš svet z nadoblačnej výšky, všetkých nás presahujúcej – vesmírnej – perspektívy, dvihnúť sa nad naše pozemské, neraz malicherné hemženie, siahnuť ku hviezdam, zanechať svoju stopu, odtlačok...
Je to gesto zvláštnej charizmy a rozhodne si zaslúži hlbšiu pozornosť. Foto(ne)odchádzanie Rudolfa Sikoru je v Turčianskej galérii v Martine do 25. januára budúceho roku.
Autor: Katarína Bajcurová
