Nové cédečko doyena svetovej folkrockovej scény potvrdzuje jeho pretrvávajúci extrémne vysoký autorský aj interpretačný štandard.
Kanadský pesničkár Leonard Cohen (80) je špičkovým a medzinárodne uznávaným básnikom aj prozaikom s presahom na všetky kontinenty, ale tiež a najmä kultovou legendou svetovej hudby. Posledné svetové turné (2008 – 2012), po takmer pätnástich rokoch pódiového mlčania, predstavovalo neobvyklú senzáciu.
Majster si ho evidentne užíval a jeho vystúpenia sa stali hlavným bodom aj takých rozdielnych festivalov, akými sú rockové hody Glastonbury v Anglicku alebo džezový sviatok vo švajčiarskom Montreaux.
Pokoriteľ času
„Cohen pokoril čas,“ jasali recenzie kritikov a doyen svetového folkrocku to opakovane potvrdil aj na pódiu v Bratislave, kde spôsobil priam lukulské hody diskrétnej estetiky rafinovanou a pritom zo srdca zhudobnenou poéziou, ktorá mu spolu s experimentálnou prózou prinášala a prináša často oveľa viac rozkoší a ocenení ako všetko ostatné.
To bolo aj obrazom následne vydanej nahrávky Old Ideas (2012), predstavujúcej akýsi „testament“ jeho doterajšej tvorby. Aj preto sa s napätím očakávalo jeho nové CD Popular Problems (Columbia / Sony Music 2014), ktorého vydanie po dvoch rokoch „odpočinku“ nesmelo a s pokorou signalizoval.
Už pilotný singel Almost Like A Blues predznamenal, že pôjde o čosi ešte neobvyklejšie, než sme si dokázali u Cohena predstaviť. Na rafinovanom latino podklade prezentuje majster textový vrkoč upletený z úvah o večnom putovaní (ne)vyvolených, úžasu zázračnosti sveta, ale aj násilia s utrpením. Je to komprimovaná súčasnosť.
Nechcem byť prvý
Oslava pomalosti (Slow) je pre všetkých, ktorí odmietajú výzvu na súperenie a unáhlenosť. Ako hovorí Milan Kundera, keď sa veci dejú prirýchlo, nikto si nemôže byť ničím istý. „Spomaľujem svoju melódiu, nikdy som to nemal rád rýchlo,“ spieva Cohen a v erotickej odbočke na konci pesničky dodáva, „nechcem tam byť prvý – chcem, aby to trvalo ...“
Skladbám dodáva to svoje aj aranžér a spoluautor hudby Patrick Leonard - rafinovane pracuje s posilňovaním polo-recitatívových melódií nástrojovými (rezofonická gitara, dychové riffy) aj gospelovými hlasovými vychytávkami, ktoré posilňujú zamýšľanú melódiu a kolíšu Cohenov vokál. Neváha použiť harmónie vianočnej Tichej noci (Samson In New Orleans) v kontraste s trojvrstvovým textom o následkoch hurikánu Katrina a romantickým husľovým sólom alebo odľahčenie seba obviňujúcej pokory dievčenským „country zborom“ (Did I Ever Love You).
Talmud, Biblia aj zen
Ako u Cohena býva zvykom, niektoré skladby sa rodia „desaťročia“ – príkladom je najfilozofickejšia Born In Chains, ktorá mieša na spôsob Jorgeho Luisa Borgesa Talmud, Bibliu aj zen. Hoci sa zdá, že pesnička A Street, ktorú napísal s jednou zo svojich femme fatale Anjani Thomasovou, má evokovať newyorský 11. september – jeho šifry sú zmyslovo aj zmyselne nevyspytateľné. Podobná je aj milostná My Oh My alebo nádherne melodická You Got Me Singing.
To všetko na útlom priestore niečo málo než pol hodiny dokáže len ozajstný majster. A tým Leonard Cohen skutočne je.
