Maľárka, čo po kopcoch chodí, vlastnú dušu hľadá...

Príbeh Márie Medveckej, ktorej storočnicu si tento rok pripomíname, by sa mal začať rozprávať nanovo.

Mária Medvecká: Zo starej Oravy, 1968 - 1969.

Patrím ešte ku generácii, keď vyblednuté reprodukcie obrazov Márie Medveckej boli súčasťou školských stien. Ich prítomnosť spolu so zaprášenými svokrinými jazykmi v umelohmotných kvetináčoch sú konštantami ktorejkoľvek školy bývalého socialistického Československa. Samozrejmosť ich prítomnosti sme zobrali ako súčasť „rozveseľujúcej“ scénografie bývalého režimu a jej Mičurinky (1954), či Deti mieru (1952 ) boli jeho príkladnou ukážkou.

Neskôr som Máriu Medveckú registrovala periférne, ako typickú predstaviteľku socialistického realizmu a maliarky Oravy, teda ako niekoho, kto nepresiahol svoju dobu a jej folklórne a lokálne súradnice. Aj oslavovaný vstup na výtvarnú scénu spojený s pokrivenými 50. rokmi bol len potvrdením jej postupného kanonizovania.

Suverénny rukopis


Nebolo by divu, keby meno Márie Medveckej zapadlo v bezmennom zozname posluhovačov. Ale napriek tomu sa jej dielo predsa len vzpiera byť na čiernej listine. Akokoľvek by si to niekto prial alebo nie, totalitný rámec doby, v ktorej žila, jej dielu akoby vôbec neuškodil. A možno práve fráza vyslovená v budovateľskom dokumente, že „žije s ľudom“, môže byť výstižnou pointou jej životného a umeleckého osudu.

Mala „talent od Boha“, ako sa zvyklo písať, po sedemročnom pôsobení ako učiteľka absolvovala štúdiá na Oddelení kreslenia a maľovania na Vysokej škole technickej v Bratislave, Akadémii výtvarných umení vo Viedni a Akadémii výtvarných umení v Prahe. Poznaním a školením si veľmi skoro vybudovala temperamentný a suverénny maliarsky rukopis a emotívnu a pevnú kresbu. Po štúdiách v roku 1949 sa vrátila do rodného Medvedzia pri Tvrdošíne, čo nebolo vtedy také samozrejmé, aj keď diktát doby prikazoval priblíženie sa k ľudu, zemi a krajine.
Ponúka sa hypotetická otázka, či uvažovala sa aj nevrátiť? Ťažko povedať, pretože jej maliarske bytie je tak napevno späté s Oravou, že predstava jej existencie viazanej na iné miesto je príliš špekulatívna a odvádzajúca od vnímania tvorby v jej osudovom a totálnom spojení s Oravou.

Vzbura vášnivej ženy

Tento rok si pripomíname storočie od jej narodenia. Vyšli tri publikácie, ktoré prinajmenšom dve sú tie, ktoré Máriu Medveckú nepredstavujú len ako národnú umelkyňu (treba pripomenúť, že jedinú maliarku v mužskom národnom panteóne).

V Príbehoch - v korešpondencii a spomienkach priateľov vydaných Oravskou galériou v Dolnom Kubíne sa zrazu „vždy korektná a disciplinovaná Mária“ vzbúri a pred čitateľom sa otvorí žena, ktorá sa vášnivo upísala maľovaniu, či už v dokumentárnej každodennosti, alebo v jej opaku, transcendentálnej univerzálnosti.

A práve tá sa objaví ako dôležitá a donedávna prehliadaná, ale konečne nájdená kvitesencia v citlivo intímnej knihe s dlhým názvom Mária Medvecká: Kresby. Ľubomír Feldek: Maľárka a iné básne z Oravy (grafická úprava Miroslav Cipár). V kresbách ľahkej i ťaživej čiary, v hutnom kresebnom akcente i v uvedomení si čistoty prázdna sa Mária Medvecká zjaví, ako už napísal Ľubomír Feldek: „...ako tá maľárka, čo po kopcoch chodí, vlastnú dušu hľadá...“

A tu niekde by sa mal začať aj nanovo rozprávaný príbeh Márie Medveckej.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  4. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  6. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 12 381
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 234
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 322
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 816
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 801
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 567
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 640
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 557
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 328
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 136

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Veľa slabín. Taký je plán na ozdravenie štátnej poisťovne

Najväčšou by bolo, ak sa by dostala k akciám štyroch fungujúcich ústavov.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop