Do Novembra 1989 mohla v Československu oficiálne vyjsť len jedna Tolkienova kniha – Hobit.
Tie príbehy sú dnes nesmierne populárne a boli aj úspešne sfilmované. A tak nečudo, že recenzií Pána prsteňov sú stovky. Jedna však medzi nimi absolútne trčí a zaslúži si odcitovať nielen zopár viet, ale niekoľko celých odsekov.
Zastrený útok
„Je mnoho spôsobov, ku ktorým sa uchyľuje nepriateľ, aby ponížil našu krajinu, rozvíjajúcu sa v duchu socialistického súťaženia. A tak anglický spisovateľ J. R. R. Tolkien vydal pred nejakým časom knihu, v ktorej zastrene útočí na naše zriadenie presadzujúce práva pracujúceho ľudu (...)
Ríša zla je priehľadne umiestnená na východe. Obrazom robotníckej triedy, ktorá jednotne v pote tváre buduje ťažký priemysel, sú Škrati, vylíčení ako tvorovia odporného vzhľadu a zvykov (ako by rozmaznaný synáčik z buržujskej rodiny – potomok národa anglických imperialistov mohol vidieť niečo krásne a povznášajúce na ťažkej práci?!).
Do kontrastu so skvelou organizáciou práce a poriadkom v Mordore, krajine vykreslenej ako „spálená pustatina“ z ktorej sa valí popol a dym (že by náznak závisti?) je postavený obraz mliekom a medom prekypujúcich zemí západu, kde všetok tovar takmer „rastie na stromoch“.
Aká nápadná podobnosť s našou súčasnosťou, kde nás rozbujnený kapitalizmus ohlupuje obrázkami blahobytu, ktorého zdroje zostávajú utajené (čary Gandalfa a Elfov), kým sedliaci a robotníci nášho tábora pracujú poctivo a usilovne bez toho, aby dochádzalo k ich vykorisťovaniu a všetko získavajú výlučne prácou vlastných rúk (...)
Nečudo, že Saruman, zástanca utlačovaných a priateľ pokroku, je vyhlásený za zradcu a jeho sídlo je zničené skupinou fanatikov. Keď potom šíri socializmus v Kraji, je chytený a bez súdu potrestaný hobbitmi, podporovanými a platenými kapitalistickou mocnosťou Gondorom.“
Zabudnite na Rudé právo
Tento skvost literárnej kritiky koluje internetom, vždy s dôvetkom, že ide o recenziu Pána prsteňov v denníku Rudé právo z roku 1977. Znie to vierohodne, nie je to však tak. V archíve Ústavu pre českú literatúru Akadémie vied ČR sú aj zdigitalizované verzie komunistických novín, no nič takéto v nich nie je.
K vysvetleniu sa dopátrate na stránke poľského portálu Fronda. V ňom nájdete článok s názvom Tolkien v komunistickej propagande, ktorý tvoria prepisy zo starých poľských novín. Jeden z nich obsahuje aj rozhorčené uvedené vety takmer jedna k jednej, pričom ako pôvodný zdroj je uvedený Czerwony Sztandar z mája 1971.
Podobná optika však nie je len záležitosťou minulosti. Pred pár dňami britský The Guardian zverejnil text Damiena Waltera, ktorý tvrdí, že „v svete postavenom na mýtoch nemôžeme ignorovať reakčnú politiku v srdci Tolkienovej Stredozeme“. Aj tu sa skloňuje proletársky charakter Mordoru a čarodejník Gandalf dostal nálepku "spin doctor".
Z nášho pohľadu je však najzaujímavejšie niečo úplne iné. Prečo vlastne v komunistickom Československu knižne vyšiel len Hobbit, kým Pán prsteňov si musel počkať až do revolúcie.
Tolkien medzi chartistami
Kundera, Havel, Vaculík, Tigrid, Mňačko, Tatarka alebo Šimečka. Asi len u nás sa Tolkien dostal medzi autorov-disidentov, ktorých diela oficiálne nesmeli vychádzať.
Presnejšie povedané, v podobe textu rozmnožovaného na písacom stroji sa musel šíriť iba jeho Pán prsteňov. A tu prichádzame k dvom rôznym príbehom - slovenskému a českému.
O historicky prvý preklad Tolkienovho diela sa na Slovensku postaral Viktor Krupa. V roku 1973 Mladé letá vydali knihu Hobbiti, českú verziu prinieslo vydavateľstvo Odeon o šesť rokov neskôr. Jej prekladateľom bol František Vrba, ktorý mal zákaz publikovať, preto sa v tiráži ocitlo meno jeho priateľa Lubomíra Dorůžku.
Prvý český Hobit bol poňatý viac „rozprávkovejšie“, pre detského čitateľa, slovenská verzia bola modernejšia. „Tolkien bol otcov miláčik, z českého prekladu bol dosť sklamaný. Zdalo sa mu, že nepochopili, že ide o mytológiu,“ spomína Martina Bucková, dcéra Viktora Krupu. „Otec chcel preložiť aj Pána prsteňov, ale riaditeľ vydavateľstva bol proti. Nazval to hlúposťou pre deti a škodou papiera.“
Celá trilógia má vyše tisíc strán a argument o nedostatku papiera zvolilo aj vydavateľstvo Mladá fronta, ktoré malo práva na Tolkiena. V skutočnosti české vydanie Pána prsteňov stopli obavy z politických konotácií. Vedenie vydavateľstva sa bálo, že na rozdiel od Hobita už nejde len o variáciu rozprávky s klasickým motívom dobra a zla, ale o príbeh, ktorý delí svet na zlý východ a dobrý západ.
„Po rokoch mi potvrdil jeden pracovník vydavateľstva, že Pán prsteňov bol na zozname,“ vraví Petruška Šustrová. Známa česká publicistka patrila medzi disidentov z okruhu Charty 77 a postarala o zhotovenie niekoľkých kópií prekladu. Jeden z nich je uložený v archíve knižnice Libri prohibiti v Prahe. Výpravné vydania Tolkienových diel nepripomína ani náhodou, žiadne obrázky, len čistý strojopis. Viac než desať rokov to bola jediná možnosť ako si v Československu prečítať Pána prsteňov.
O tento, v poradí druhý český preklad, sa zaslúžila Stanislava Pošustová-Menšíková. Bola tiež veľkou obdivovateľkou Tolkiena a rozhodla sa urobiť si vlastnú verziu v češtine. Nepredpokladala, že by to mohlo byť publikované, brala to len ako prekladateľskú výzvu. Rukopis požičala chartistom a od nich začal putovať po celej republike.
Pán prsteňov oficiálne u nás vyšiel až v 90. rokoch. S filmami to bolo presne naopak. Najskôr bola nakrútená celá trilógia, až potom sa režisér Peter Jackson pustil do Hobita. A z jednej knihy urobil filmy tri. Kto chce vidieť celú tolkienovskú ságu, musí obetovať sedemnásť hodín čistého času. Filmárom zjavne nik plytvanie surovinou nevyčítal.
