SME

Keď sa z obetí stali trýznitelia

KNIHA TÝŽDŇA / KRUTÝ KONTINENT Rôznymi spôsobmi, s rôznou intenzitou, ale prakticky celá bojujúca Európa túžila po druhej svetovej vojne revanšovať sa Nemecku, jeho kolaborantom a niekedy aj jeho obetiam

KNIHA TÝŽDŇA / KRUTÝ KONTINENT


Rôznymi spôsobmi, s rôznou intenzitou, ale prakticky celá bojujúca Európa túžila po druhej svetovej vojne revanšovať sa Nemecku, jeho kolaborantom a niekedy aj jeho obetiam

Čo si predstavíte, keď sa povie „koniec druhej svetovej vojny v Európe?“ Možno notoricky známy záber ako červenoarmejec vztyčuje nad Reichstagom sovietsku vlajku, kým všade naokolo vidno dym a rozbité budovy, možno snímky usmiatych sovietskych vojakov, ktorých veselí Pražania vítali s orgovánom. Na prvý pohľad také rozdielne apokalyptické a idylické fotografie spája predstava, že nacistické zlo sa už nebude opakovať a kdesi na jeho troskách už klíči niečo lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu


Myšlienky na pomstu

Po vojne však okrem radosti a obnovy prišlo aj niečo iné: rabovanie, znásilňovanie, milión sirôt, milióny zajatcov, hlad, etnické čistky, zabíjanie a ponižovanie skutočných i domnelých kolaborantov, posúvanie hraníc, násilné vysťahovanie miliónov ľudí, občianske vojny, nástup iného totalitného režimu a aj násilie na tých, čo trpeli už počas vojny. Za päť a pol roka, čo trval najhorší konflikt v dejinách, sa totiž nahromadila túžba po pomste, ktorá vybuchla hneď, ako mohla.

Z dnešného pohľadu zaopatrenej a opäť civilizovanej Európy sa môže zdať neuveriteľné, ako mohli celé národy myslieť na chvíľu, keď má jednu obrovskú krivdu nahradiť iná. A predsa sa to stalo – rôznymi spôsobmi, s rôznou intenzitou, ale prakticky celá bojujúca Európa túžila po revanši. Vo Francúzsku strihali ženy, ktoré sa zaplietli s okupantmi, z Nórska vyháňali deti, ktoré splodili nacisti. Z bývalého východného Pruska a zo Sudet v rámci domnelej kolektívnej viny vysťahovávali či dokonca zabíjali aj tých Nemcov, ktorí s nacionálnosocialistickou ideológiou nemali nič. V Topoľčanoch, v maďarskom Kunmadarasi či v poľských Kielciach došlo k pogromu na Židov, ktorí sa len krátko predtým vrátili z koncentrákov.

SkryťVypnúť reklamu

Je to dávna história, ale ako ukázali napríklad české debaty o vyhnaní Nemcov, slovenská kauza filmu Miluj blížneho svojho alebo emócie, ktoré v Nórsku vzbudzovali žiadosti o odškodnenie detí splodených nemeckými okupantmi, ani po desaťročiach sa s ňou všetci nevyrovnali, mnohí ju vytesňujú, iní zakrývajú a ďalší dokonca ospravedlňujú.


Rozumieť vinníkom


Kniha britského historika Keitha Lowa Krutý kontinent (Premedia) by takýmto ľuďom mohla pomôcť. Tým, že v knihe mapuje množstvo povojnových zverstiev, síce ukazuje, že šlo o takmer univerzálny problém kontinentu, ale nerelativizuje ich. Nerelativizuje ani pôvodnú vinu nemeckého nacizmu, ale snaží sa pochopiť, ako sa po skúsenosti s ním mohli mnohé jeho obete (i mnoho tých, čo sa za obete dodatočne vydávali) dopustiť síce nie takých kolosálnych, ale predsa len neľudských činov.

SkryťVypnúť reklamu

Rizikom tohto druhu kníh je, že sa stanú len únavným výpočtom udalostí. K tomu má tendenciu aj Lowe, ale jednoznačne sa usiluje pochopiť ich príčiny. „Pomsta je síce väčšinou zavrhovaným, no súčasne málo pochopeným aspektom obdobia bezprostredne po skončení vojny,“ píše autor a dodáva, že „ju nemôžeme vymedzovať iba v negatívnom svetle“. Víťazi konfliktu chceli podčiarknuť porážku Nemecka a ukázať, kto teraz drží moc. Pre obete nacizmu a fašizmu šlo zas o pocit morálnej rovnováhy aj za cenu mravných ústupkov. „V tých častiach Európy, kde ľudia stratili vieru v inštitúcie zákona a poriadku, im pomsta dávala aspoň pocit, že istý druh spravodlivosti je možný.“ Pomstu podľa Lowa nemusíme schvaľovať, ale ak ju len odsúdime a nepripustíme, že pomsta na nepriateľovi znamenala napríklad aj znovunadobudnutý pocit slobody či stmelenie komunít, neporozumieme jej.

SkryťVypnúť reklamu


Holé hlavy

Jednou z najzaujímavejších pasáží knihy je kapitola o pomste na ženách, ktoré vo Francúzsku nazvali horizontálnymi kolaborantkami. Hoci príčiny, prečo mali vzťah s nemeckými okupantmi, boli rozličné, nikto po nich nepátral, pretože „sex s Nemcom bol politikou“ Lowe vidí paralelu s tým, ako si Nemecko podriadilo väčšinu kontinentu. Ženy boli symbolickým stelesnením národa a ich intímne vzťahy s Nemcami (v Nórsku malo podľa odhadov až desať percent žien medzi pätnástym až tridsiatym rokom nemeckého priateľa) mnohí chápali ako najhoršiu zradu.

Hoci sa to dialo z rozličných príčin po celej Európe, najmarkantnejšie to bolo vidieť práve vo Francúzsku. Rovnako dôležité ako táto údajná zrada bolo aj to, že vojenská porážka pripomínala vyklieštenie európskych mužov. „tých mužov, ktorí sa už raz ukázali ako impotentní zoči-voči vojenskej sile Nemecka a ktorí teraz zistili, že im zahýbajú aj ženy“. Kombinácia zranenej národnej hrdosti a žiarlivosti nemohla dopadnúť dobre. Ako sa spievalo v severnom Taliansku: „Hej, vy krásne panie / to sa teraz stáva. / S náckom za vyspanie / odmena je holá hlava.“

SkryťVypnúť reklamu

Nič než národ

Samozrejme, že veľakrát nezostalo len pri strihaní hláv a došlo aj na vraždy. Kým však na západe kontinentu šlo skôr o izolované incidenty, na východe to bolo masovejšie. Nacistická posadnutosť rasou a etnicitou mala nakoniec veľký dosah na formovanie európskych nálad. Niežeby niečo také neexistovalo aj predtým, ale najmä na východe kontinentu sa ukázalo, ako propaganda a príklad dokázali dovtedajšiu zášť nafúknuť do obludných rozmerov. Podľa Lowa si „ľudia začali uvedomovať svoju rasovú príslušnosť takým spôsobom ako nikdy dovtedy. Na základe toho sa museli pridať na nejakú stranu, či chceli, alebo nie“.

Podobne ako pri iných príkladoch ani tu autor nikoho neospravedlňuje, ale vysvetľuje, že ľudí, ktorí žili spolu stáročia bez väčších problémov, vojna naučila, že niektoré riešenia môžu byť radikálne a konečné. Dobre to bolo vidieť po tom, čo si Stalin (so súhlasom Churchilla a Roosevelta a bez súhlasu dotknutej krajiny) nechal východnú časť Poľska a na oplátku krajine pridelili časť nemeckého územia. Na území, kde tradične žili pospolu Poliaci a Ukrajinci, dochádzalo k masakrom a vraždám, ktoré neraz posvätili politici a vykonávali vojaci, a nie rozbesnený dav civilistov. Najmä územie, cez ktoré prešiel trikrát front, na tom bolo veľmi zle.

SkryťVypnúť reklamu

Kým spočiatku možno vinu pripisovať nacistom, ktorí podporovali ukrajinský nacionalizmus, neskôr nenávisť fungovala akosi automaticky. Každá vražda mala svojho vinníka, ale Lowe zároveň ukazuje, čo ho k tomu mohlo viesť. V januári 1946 zabili poľskí vojaci v dedine Zawadka Morochowska viac ako päťdesiat etnických Ukrajincov zvlášť odporným spôsobom. Jednotky, ktoré to vykonali, ale deň predtým napadli partizáni z Ukrajinskej povstaleckej armády, pričom viacerých Poliakov zabili.

Celkovo ukrajinskí partizáni zabili asi 90-tisíc Poliakov a Poliaci asi 20-tisíc Ukrajincov. Ako však autor opäť zdôrazňuje, tento kontext neospravedlňuje to, čo sa stalo, ale „do značnej miery vysvetľuje, prečo sa tak stalo“.


Kto je tu lepší?

Povojnové besnenie malo veľa skupín obetí, ale najpočetnejšiu tvorili Nemci. (Tí ako kolektív predstavovali v očiach podrobených národov pôvodcu zla, hoci výbuchy etnického násilia neboli zriedkavé ani pred rokom 1939.) Útoky na nich boli aj spontánne, ale vysťahovanie nielenže organizovali vlády Poľska či Československa, ale mali na to dokonca súhlas Veľkej trojky. Problémom nebol len mnohomiliónový rozsah operácie, ale aj brutalita, s ako bola prevedená a s akou sa do tohto zúčtovania zapájali obyčajní ľudia, ktorí si po novom užívali postavenie sluhu, ktorému osud doprial vidieť v sluhovskom postavení svojho niekdajšieho pána.

SkryťVypnúť reklamu

Lowova kniha tým výpočtom krutostí, samozrejme, je. Lenže snaží sa tiež odpovedať, ako je možné, že ich vôbec po vojne niekto robil, že sa v ľuďoch nabrala toľko nenávisti, že nejeden incident nebol len jej spontánnym výbuchom. Bez toho, že by revidoval pohľad na vojnu, núti myslieť na otázku, o čo lepšie, ako bývalí trýznitelia, boli niektoré obete?

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 036
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 824
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 545
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 941
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 385
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 369
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 913
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 576
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 289
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 655
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 453
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 035
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 332
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu