Ľudovít Fulla: Zima za mestom, 1960. FOTO – SNG
Zimná krajina očarila aj jedného z najvýznamnejších slovenských autorov – Ľudovíta Fullu. Nepodľahol jej však úplne a aj na tejto maľbe z poslednej etapy jeho tvorby sa objavujú typické črty jeho tvorby – precízne budovaná kompozícia geometrických tvarov, špecifická fantázia a výrazná farebnosť.
Miloš Alexander Bazovský: Vianoce, 1936. FOTO – SNG
Matka s dieťaťom v prostredí a okrovej farebnosti, dobre známych z Bazovského malieb, ktorý roky svojej tvorby zasvätil okoliu Liptova, Oravy, Heľpy a Detvy.
Vladimír Kompánek: Vianoce II, 1995. FOTO - SOGA
Magická vianočná noc nie je úplne ojedinelým výjavom Kompánkových diel, ktoré čerpali zo slovenskej kultúry. Zimná dedinská krajina sa na jeho maľbách objavuje najmä v 70. rokoch, veľmi známe sú aj „série“ malieb s témou fašiangov a s červeným vianočným koníkom, symbolizujúcim zimu.
Anton Jasusch: Zima, pred 1914. FOTO – SOGA
Zima patrí k raným modernistickým pokusom Antona Jasuscha. Obraz pokojnej, žiarivej krajiny patrí k malej skupine diel, ktoré namaľoval tesne pred prvou svetovou vojnou. Vyznačujú sa symbolickosťou farby, vírivou kompozíciou krsby, predpovedajúcou znakovú reč jeho vrcholných diel zo začiatku 20. rokov minulého storočia.
Karol Ondreička: Zimné radosti, 1942. FOTO – SNG
Tvorbu Karola Ondreičku si ešte možno mnohí pamätajú z detstva. Ilustroval totiž knihy Jozefa Cígera Hronského, Ľudmily Podjavorinskej či Ľuba Ondrejova, do ktorých by zapadol aj krehký výjav Zimných radostí uprostred zasneženej dediny, hoci jeho datovanie nespadá práve do šťastného obdobia svetových dejín.
Ernest Zmeták: Traja králi, 1966. FOTO – SOGA
V tvorbe Ernesta Zmetáka nájdeme niekoľko výjavov spojených s kresťanstvom – Zvestovanie, Ukrižovanie, Útek do Egypta, Jozefov druhý sen, ktoré vytvoril v 40. rokoch minulého storočia. Grafika Traja králi vznikla v druhej polovici 60. rokov, keď sa intenzívnejšie venoval technike drevorez.
Ladislav Mednyánszky: Zlatistý svit v zimnom lese, okolo 1900. FOTO – SOGA
Stvárňovanie krajiny malo v tvorbe Ladislava Mednyánszkeho kľúčové postavenie. Patril do generácie stredoeurópskej maľby, ktorá prelomila obmedzenia akademickej doktríny a zásad plenérového realizmu. Jeho krajiny sú naživo skutočným zážitkom, nielen pre oči.
