Novinka Ridleyho Scotta nepatrí medzi jeho najlepšie filmy, ale jeho štandard je stále vysoký.
Blade Runner, Votrelec, Súperi, Thelma a Louise nasledované 1492: Dobytie raja sú vrcholmi tvorby britského režiséra Ridleyho Scotta.
Pre veľkolepý štýl, ktorým dokázal suverénne skĺbiť vycizelovaný obraz s hereckými výkonmi a hudbou, postavy s príbehom, vnútro hrdinov s okolitým svetom.
Pre harmóniu silných myšlienok a ešte silnejších emócií, ktoré v pozornom divákovi dokážu rezonovať po celý život.
Ilustrácia – nie provokácia
Podobne ako v Dobytí raja Scott adaptoval aj v najnovšom filme Exodus: bohovia a králi všeobecne známy príbeh, no v tomto prípade príbeh biblický, ktorý citlivo vnímajú hneď viaceré cirkvi, náboženstvá a kultúry.
Na rozdiel od Monty Pythons v Živote Briana či Martina Scorseseho v Poslednom pokušení Krista nechce zosmiešňovať ani provokovať.
Vysoký rozpočet dnes zaväzuje aj filmára Scottovho formátu. Exodus: Bohovia a králi má byť univerzálnou rodinnou zábavou, vernou biblickým tradíciám a hodnotám. Nadväzuje na Robina Hooda, no najmä na Kráľovstvo nebeské a Gladiátora.
Obrazom, koncepciou hrdinov aj celým prístupom k histórii. Scott odmieta realizmus, nehľadá historickú pravdu ukrytú za mýtom. Zdanlivo verne mýtus ilustruje, hoci v skutočnosti ho reinterpretuje, vytvára vlastný svet, vlastné mýty.
Hrdinom proti svojej vôli
Biblická téma mu umožnila opustiť tradičné schémy komerčného filmu. Príbeh sa v zásade nelíši od biblického, no nedodržiava kánon – biblický, historický ani komerčný. Mojžiš nie je divotvorca.
Chýba obligátny vysmolený košík s nemluvňaťom na vlnách Nílu či zlaté teľa, ku ktorému sa Židia odklonili, kým na hore získal tabule s desiatimi prikázaniami.
Jahve nadobudol podobu neveľmi sympatického, arogantného, otravného, trochu samoľúbeho, prostorekého a namysleného belošského chlapca!
Film nie je ani tak o exode, bohoch či kráľoch, ale o hrdinovi proti svojej vôli. Mojžiš v súlade s ústredným motívom nebojuje proti svojmu bohu, zápasí s ním.
Boh je jeho hlavný protihráč. Najskôr však musí vyhrať boj sám so sebou, so svojou pravou identitou. Sám je svojím najmocnejším nepriateľom. Má nedostatok viery a pochybnosti.
Keď sa boh usmeje
Vnútorný konflikt odsúva na druhú koľaj nielen ženské postavy (Tuya, Nefertari, Miriam, manželka Zipporah), ale aj následníka trónu, s ktorým Mojžiš na faraónskom dvore vyrastal ako brat.
Kontrast komorných scén intímneho vnútorného boja vytvárajú veľkolepé, občas prepiate davové scény, ilustrujúce „utrpenie židovského národa v egyptskom otroctve“, vojny i samotný odchod z otroctva.
Pri veľkolepom zobrazovaní rán egyptských film ponúka aj ich (veľmi naivné) racionálne vysvetlenie, podobne ako pri monumentálne stvárnenom prechode Červeným morom.
Na záver v obrazovej skratke Mojžiš zostarne. Jeho chlapčenský boh sa naňho usmeje. Azda našiel vnútorný mier, hoci cesta vyvoleného národa sa zdá byť nekonečnou.
Aj naďalej zostávajú vrcholmi tvorby Ridleyho Scotta Blade Runner, Votrelec, Súperi, Thelma a Louise. Dokazujú jeho filmársku genialitu. To však vôbec neznamená, že zvyšné diela dnes 77–ročného filmárskeho génia sú prehrami.
