Už pri príchode do sály je jasné, že neuvidíme realisticky vyrozprávaný príbeh o chudobnej krajčírke Eve, ktorú nešťastná láska a spoločenské konvencie privedú na pokraj síl. Český režisér Jan Antonín Pitínský ostal verný svojej poetike, ktorej hlavným zámerom je absolútne zdivadelnenie dramatickej predlohy. Inscenáciu dokonca rámcuje postava samotnej autorky Gabriely Preissovej (Eva Hlaváčová), ktorá nás uvádza do príbehu aj kontextu svojho vzťahu k Nitre.
Stoly, hýbte sa!
Hlavnými scénickými prvkami sa stávajú desiatky stolov a stoličiek neustále prítomných na scéne. Tie nahrádzajú takmer všetky rekvizity. Sú totiž všetkým: malým improvizovaným javiskom, stenou či ruinami (myšlienkovými aj fyzickými). Scénický výtvarník Tomáš Rusín tak jednoducho vytvoril charakterizovaný priestor – prostredie pre ľudský zápas.
V Pitínského réžii nejde o konkretizujúce metafory, ale o intuitívne symboly, ktoré môžu každému divákovi asociovať niečo iné. Tak ako je inscenácia pretkaná folklórnymi ornamentmi a rituálmi (v hudobnom výbere zaznejú aj tvrdšie súčasné melódie), tak je výrazná aj javiskovo čistou, miestami až robotickou štylizáciou. Psychologické herectvo sa strieda s racionálnym odstupom.
K jedným z vrcholných miest inscenácie patrí scéna dedinských matiek Mešianovky (Gabriela Dolná) a Kotlibovky (Eva Pavlíková), ktoré zbor dedinčanov vyvedie na malé javisko vytvorené zo stolov a herečky s vysokou dávkou hyperboly sprostredkúvajú najnovšie klebety.
Opäť tvrdohlavá
Škoda, že dramaturgia divadla Kristíne Turjanovej v poslednom čase v rýchlom slede prideľuje postavy podobného razenia – sebavedomé a tvrdohlavé ženy. Tak sa stáva, že sa jej kreácie na seba začínajú príliš podobať. Každopádne titulná Eva je v herečkinom podaní podobou ženy vnútorne hrdej a pritom nešťastnej, ktorá napriek tomu zanovito rozhoduje sama za seba. Je nepríjemná a neústupčivá z princípu, pričom si neuvedomuje dôsledky. Až neskôr u nej vyvrie na povrch aj jemnejšia tónina. Turjanová tak opäť vytvorila precíznu štúdiu temperamentnej ženy, ktorá odmieta nechať sa manipulovať. Racionálnym gestom, zmyslom pre štylizáciu a citom pre interpretáciu myšlienky jej výborne sekundovali Daniela Kuffelová (Evina tetka) a Jakub Rybárik (Samko). Podobne možno hovoriť aj o Romanovi Poláčikovi (Eman), len pri tlmočení mužskej neochvejnosti mu ešte logicky chýbajú roky praxe.
Inscenácia mierne pokrivkáva v rytme, miestami v zrozumiteľnosti a hereckej koncentrovanosti. Ale kto čaká divadlo so špecifickým jazykom, ktorý dokáže i cez vyše storočný text vypovedať aj o dnešných problémoch, nech sa vyberie do Nitry.
Recenzia/divadlo
Gabriela Preissová: Gazdiná roba
Réžia: Jan Antonín Pitínský
Kostýmy: Alexandra Grusková
Scéna: Tomáš Rusín
Účinkujú: Kristína Turjanová, Roman Poláčik, Jakub Rybárik, Gabriela Dolná a ďalší
Autor: Karol Mišovic
