Zlaté a strieborné šperky, pohanské i kresťanské náboženské pamiatky, modely hradísk, kostolov, digitálne rekonštrukcie. Výstava o období Veľkej Moravy stojí za návštevu.
V rokoch 1963 a 1968 predstavili československí historici zaoberajúci sa dejinami Veľkej Moravy výsledky svojej práce v mimoriadne bohatej a komplexnej výstave, ktorá okrem domova a spriatelených socialistických krajín zavítala aj do Štokholmu či Viedne. V súlade s oficiálnou ideológiou sa vtedy zdôrazňoval najmä význam Veľkej Moravy ako prvého spoločného štátu predkov Čechov a Slovákov – podtitul výstavy znel „Tisícročná tradícia štátu a kultúry.
Päťdesiat rokov po prvej výstave a na výročie príchodu Cyrila a Metoda pripravili v Brne podobnú medzinárodnú putovnú výstavu, teraz už s podtitulom „1150 rokov kresťanstva v strede Európy“.
Veľmi verné kópie
V jednej z budov Moravského zemského múzea (Palác šlechtičen, Kobližná 1) sú predstavené najzaujímavejšie, najvzácnejšie a často aj najnovšie archeologické nálezy (alebo ich kópie) z obdobia od príchodu Slovanov do strednej Európy až po pád veľkomoravského štátu a vznik nových štátnych útvarov, ktoré boli Veľkou Moravou ovplyvnené.
Mnohé predmety z českých, slovenských, poľských a rakúskych múzeí sú pre verejnosť vystavené po prvý raz. Veľmi verné kópie bolo treba vystaviť v niektorých prípadoch práve preto, lebo ide o unikátne národné kultúrne pamiatky, vyžadujúce veľmi špecifické zaobchádzanie. To je i prípad pozlátených plakiet z Bojnej na západnom Slovensku, ozdobených kresťanskými motívmi a pochádzajúcich z obdobia pred príchodom cyrilo-metodejskej misie.
Výbavy kniežacích hrobov, predmety každodenného života, pohanské a kresťanské náboženské pamiatky, zobrazenia a modely hradísk, kostolov i obytných budov sú doplnené maľbami, videoprojekciami a digitálnymi rekonštrukciami. Deti majú pripravenú svoju miestnosť s „veľkomoravským komiksom“ a vlastný program. Môžu si vyskúšať prácu archeológa i dobové činnosti, ako je razenie mincí či tkanie látok.
Najväčšiu pozornosť asi upútajú bohaté súbory zlatých a strieborných šperkov, ktoré dokladajú bohatstvo veľkomoravskej elity. Spolu s nástrojmi a formami slúžiacimi na ich výrobu však ukazujú aj schopnosti remeselníkov, ktorí tejto elite slúžili. Tí boli schopní vytvoriť na hranici styku západných a východných kultúr s využitím cudzích avarských či franských vplyvov vlastný jedinečný umelecký štýl.
Môže ísť o poklad Avarov
„Niektoré šperky sú osamotené, pôsobia ako pokus, akési hľadanie novej módy Veľkej Moravy. V druhej polovici 9. storočia už nálezy svedčia o tom, že sa takáto móda vytvorila,“ povedal SME autor a kurátor výstavy, známy moravský archeológ Luděk Galuška.
Množstvo a kvalita zlatých šperkov je až udivujúca, nie sú totiž doklady o tom, že by sa zlato na veľkomoravskom území ťažilo. Podľa Galušku ide pravdepodobne o korisť, časť bájneho bohatstva Avarov. Slovanskí bojovníci ju mohli získať, keď sa ako spojenci zúčastnili franských výprav, ktoré vyvrátili avarskú ríšu.
V Brne bude výstava do konca februára 2015. Potom pôjde do Prahy a od augusta do novembra 2015 si ju budete môcť pozrieť aj na Bratislavskom hrade.
