Leviathan
Mladosť, Bratislava, 20.00
Niekedy človek stojí sám pred absolútnou mocou štátu, pred absolútnou mocou cirkvi. Ako takýto súboj môže dopadnúť v Rusku?
Režisér Andrej Zvjagincev prišiel s takým príbehom súťažiť v máji na festival v Cannes, film nazval Leviathan. Jeho hrdinom je automechanik žijúci kdesi na pobreží Severného mora – nahnevaný, pobúrený a ničený tým, že ho chce starosta vysťahovať a na mieste jeho domu postaviť nové komunitné centrum. Bráni sa, dokedy sa dá.
Zvjagincev sa pôvodne nechal viesť tým, čo sa kedysi stalo v Spojených štátoch. Päťdesiatročný muž tam nedávno pochopil, že svoj majetok neochráni, preto nasadol do buldozéra a ním zdemoloval niekoľko štátnych inštitúcií v meste. „Také čosi sa deje všade, aj v Amerike, takej demokratickej krajine. Aj tam sa môže nájsť muž, ktorý prepadne úplnému zúfalstvu, lebo ho nikto nepočúva a nikto si ho ani nechce vypočuť,“ povedal Zvjagincev v rozhovore pre SME. Keďže je mu však Rusko oveľa bližšie, nakoniec z toho urobil ruský príbeh - ktorý je najprv v prvej časti filmu poznamenaný veľkým množstvom vodky. A hoci tú vodku pije hlavný hrdina najmä zo zúfalstva, festivalové publikum v Cannes vďačne reagovalo na komické situácie, ktoré z toho vyplynuli.
V druhej časti už však Zvjagincev tradične zmenil tón a jeho film sa rázne zmenil na drámu, ktorá v sebe nesie niekoľko biblických aj filozofických motívov – a až tak trochu v teatrálnych rozmeroch komentuje to, ako sa dnes môže cítiť uvedomelý a nepoddajný Rus.
Zvjagincev popritom tvrdí, že jeho cieľom nebolo útočiť na tých, čo sú pri moci a že sa pritom cítil ako slobodný filmár, ktorý sa môže otvorene vyjadriť. Na Leviathan dostal peniaze od ruského filmového fondu aj z ruského ministerstva kultúry. O jeho osud v kinách sa bál len preto, že je v ňom priveľa nadávok, ktoré nový ruský zákon, v platnosti len od leta, zakazuje.
Na festivale v Cannes zaň dostal cenu pre najlepší scenár.
Peter a Pavel a džezáky
TV tip / Dvojka 20.00
Bratislavské jazzové dni oslávili tento rok štyridsiatku. Festival svoje výročie pripomenul vo veľkom štýle – návštevníkom ponúkol o jeden deň (programu) navyše, keď najskôr v Starej tržnici pripravil prehliadku toho najlepšieho z domácej scény. Druhým bonusom bol dokumentárny film, ktorý nakrútil režisér Silvester Lavrík. Ten sa premietal v Inchebe, vždy na úvod každého z troch večerov.
Kto ho ešte nevidel, má ďalšiu šancu dnes večer. Keďže Slovenská televízia s džezákmi roky spolupracuje, obsahuje množstvo materiálov z jej archívu. Okrem otcov festivalu Petra Lipu a Pavla Daněka si na svoje zážitky či pamätné vystúpenia zaspomínajú známi muzikanti, ako napríklad Adriena Bartošová, Marián Varga, Nikola Nikitin, ale aj profesionáli hudobného priemyslu ako Michal Kaščák či Pavol Maruščák.
