Na hudobníkov, ktorí dlho aktívne hrajú, sa rokmi postupne zabúda, až smrť na chvíľu vráti späť na scénu ich jasnú hviezdu.
Joe Cocker (20. 5. 1944 – 22. 12. 2014) nebol výnimkou, v mysli ľudí posledné mesiace veľmi nebol. Keby umrel ako ostatní z klubu 27 - Morrisson, Hendrix, Joplin a iní, ľudia by ho možno už dlhšie ikonizovali, mýtizovali, vlastne z tejto rovnice vychádza tak, že tí preživší majú oveľa ťažšie udržať sa na výslní a v srdci más. Jemu sa to darilo dlhé roky.
Spoznali ste ho podľa typickej javiskovej choreografie, ktorá pozostávala zo snahy o čo najväčšiu sústredenosť postávania pri mikrofóne, zmätočne gestikulujúc popri chrapľavom, ale dozaista chytľavom speve.
Neskôr o svojom priam opileckom postoji povedal, že to je vlastne jeho sprievodná hra na imaginárne gitary a klavíre, ktoré tak miloval, ale nebol schopný obsluhovať.
Mladý a divoký muž zo Sheffieldu. FOTO - SITA/AP
Zrod legendy
Joe vraj dostal meno podľa umývača okien. Bol to jednoduchý, na pohľad ľahko prehliadnuteľný chlapec z predmestia Sheffieldu, ktorý sa živil zo začiatku ako
