John Cleese a Daniel Radcliffe (Harry Potter) v druhom dieli Harry Potter a Tajomná komnata.
n, Warwick Davis * Premiéra v SR: Dnes
Začnime počtovým cvičením. Prvá kniha o Harrym Potterovi (Kameň mudrcov) mala 335 strán, film trval 152 minút. Na jednu stranu teda pripadlo 0,45 filmovej minúty. Druhý diel, Harry Potter a Tajomná komnata, sa držal presne v týchto pomeroch, a keď si vezmeme 0,45 za kľúčové číslo aj v nasledujúcich filmových kúzlach, bude Harry Potter a Väzeň z Askabanu trvať tri hodiny dvadsať minút, a Harry Potter a Ohnivá čaša solídnych necelých šesť hodín. Štvorhodinová Kleopatra s Liz Taylorovou bude oproti tomu filmová poviedka.
Trónny klenot
Tento nezadržateľný trend by síce privítalo zdravé jadro harry-potteristov, ale ostatní filmoví diváci by ho už vnímali ako galeje. Tak v prvom, ako v druhom dieli, ktorý práve prichádza do kín, sa režisér Chris Columbus až otrocky držal predlohy, či už zo strachu, že ho začaruje pani Rowlingová, alebo že ho prekľajú jej čitatelia, posadnutí každučkým detailom. Budúce filmové verzie sa už nebudú dať robiť týmto spôsobom, to je po Tajomnej komnate isté. Dvojka Harryho Pottera je veľkolepým zobrazením predlohy, ale podrobuje sa diktátu iného média, a to filmovému produktu nerobí dobre. Pri druhom dieli by sme už nemali toľko hovoriť o „fenoméne Potter“, ale oveľa viac o filmárskej kvalite.
Warner Bros - to treba tomuto producentskému gigantu uznať - zaobchádza so svojím trónnym klenotom naozaj kráľovsky. V tomto prípade ich nepristihneme pri upadajúcej profesionalite, a vôbec, škrtení rozpočtu a lajdáckom prístupe, bežnom v druhých či tretích dieloch. Napokon, fanúšici musia vydržať až po siedmy diel, čiže byť napätí až do roku 2010. Tvorcovia zvláštnych efektov ani teraz nemuseli šetriť a ich tvorivosť mala zelenú. Druhý diel je pastvou pre oči. Uvidíte skutočne hrôzostrašný Bičujúci strom či o triedu razantnejší metlobalový zápas v štýle osemprúdovej diaľnice.
Herci sú očividne udomácnení v rolách. Ešte nie sú znudení, a ich výkony zatiaľ neochromuje rutina. Harry Daniela Radcliffa už nevykúka spoza dioptrií tak vydesene, Hermína Emmy Watsonovej trošku pribrzdila činorodosť vzornej žiačky a keby sme si mali s láskou zaspomínať na školu, iste by sme pomysleli na dobrotivo-múdrych učiteľov ako Albus Dumbledore Richarda Harrisa alebo pani profesorka McGonagallová Maggie Smithovej. K nim pribudli nováčikovia: Kenneth Branagh ako Lockhart sa výborne baví a Jason Isaac diabolským pôžitkom pofŕkal svojho Luciusa Malfoya.
P1, P2 alebo Pán prsteňov?
Všetko by to bolo pekné a Harry Potter 2 by mohol ašpirovať na novú detskú filmovú klasiku, keby Chris Columbus nebol celú svoju filmársku výzbroj odložil u potterovských strážcov grálov hneď pri vchode do Tajomnej komnaty. Film trpí predovšetkým nedostatkom zmyslu pre rytmus. Celú filmovú komnatu zaberá jadro deja. Scény väčšinou nemajú nijaký vstup či úvod, ani doznenie, všetko absolvujeme ako povinné cviky, bez odpočinku, bez pôžitku. Columbus prebehne všetky reálie, ktoré by prípadne mohli zostať v potterovsko-encyklopedickej pamäti mladých čitateľov. Cval sa miestami nevypláca. Keby si dožičil trochu viac času, poriadnejšie by osvetlil Dumbledorovho Phoenixa, ťažko zranený Harry by na konci nemusel narýchlo do kamery mrmlať „…prirodzene, liečivá sila Phoenixových sĺz.“ Tých niekoľko situácií, keď si režisér vo svojej zvieracej kazajke dožičí trošku priestoru, nevyužije na to, aby sa kúpal v atmosfére, ktorou ho hojne obdarili technici. Nie, namiesto toho naštepí na ten beztak na mnohých miestach prepchatý príbeh ešte nové vetvičky z hollywoodskej záhrady.
Ujo Vernon sa skydne z Harryho okna do kríkov, mladý čarodejník vykĺzne z letiaceho vozu a drží sa už len za držadlo na dverách a odkliata Hermína beží Harrymu do náručia cez celú obrovskú jedáleň - čo býva vo filme zvyčajne znakom hlbokej náklonnosti, v tomto prípade je trošku predčasné. Ku koncu premrhá Columbus ešte tri minúty patetickým návratom a prijatím Hagrida, ktorý však tentoraz nič zvlášť ovácií hodné nevykonal.
Po druhom dieli začína byť jasné, že potterovská epopeja si musí dať pozor, aby sa nestala manufaktúrou vypočítateľných výrobkov, montovaných z hotových súčiastok ako James Bond. Predpoklady na to má: hrozba svetovému mieru - lord Voldemort v meniacich sa preoblečeniach, divá naháňačka v autách - tu dramatický metlobal zápas, bizarné vynálezy Q - tu nové a nové čarodejnícke finty.
To si musíme povedať, než nás začne vzrušovať otázka, ktorej sa budúci týždeň nebude dať uniknúť. Pobeží na P2 toľko ľudí, ako bežalo na P1? Nabalí sa Warner ďalšou miliardou eur len na vstupnom? No a najmä: Ako dopadne súboj s Pánom prsteňov?
