Slovákov zachránila rozprávka

Ľubomír Feldek prerozprával a prepísal staré ľudové texty do moderného jazyka

Feldekovu knihu ilustroval Peter Uchnár.

Prvá slovenská rozprávka vznikla šesťdesiat rokov pred objavením Ameriky, pripomína Ľubomír Feldek v knihe Truhlica najkrajších rozprávok.

Keď ešte neovládame reč, máme len slovné hračky, príslovia, porekadlá, piesne a rozprávky. Sprevádzajú nás celým tvorivým životom a, paradoxne, zostanú nám aj ako to posledné, keď prejdeme životom a dopovieme všetky svoje dospelácke slová a vety. Alebo je to tak aspoň v prípade Ľubomíra Feldeka, ktorého literárne dielo môžeme považovať za úplné alebo z veľkej časti zavŕšené.

Neznamená to, že Feldek už nemôže prekvapiť niečím mimoriadnym. Keď tvrdí, že „niet zásadného rozdielu medzi rozprávkou a básňou“, stojí to prinajmenšom za zamyslenie. Tak, ako ľahko sa to povie, také ťažké je doložiť toto tvrdenie hodnovernými literárnymi prameňmi.

Z najbohatších na svete

sm-0107-013f-kniha.rw_res.jpgFeldek v doslove ku knihe Truhlica najkrajších rozprávok (je v nej päťdesiatpäť slovenských ľudových rozprávok) pripomína slová, ktoré vo Florencii povedal Livia Sossi na vernisáži výstavy slovenskej knihy pre deti. Renomovaný taliansky profesor označil našu rozprávkovú tradíciu za jednu z najbohatších na svete. „Rozprávka nás zachránila,“ dodáva emotívne Ľubomír Feldek.

Knihou nadväzuje na svoje predchádzajúce práce na tomto poli, najmä na Veľkú knihu slovenských rozprávok (2003). Samozrejme, pripomína zásluhy bardov: Samuela Reussa, Jána Francisciho Rimavského, Pavla Dobšinského aj významných zahraničných spisovateľov, ktorí obohatili náš zlatý fond.

Pripomína predovšetkým Boženu Němcovú, ktorá venovala svoje vrcholné tvorivé obdobie cestám za slovenskou rozprávkou. A v neposlednom rade spomína podiel Goetheho na záchrane slovenčiny: „Okamih, keď starý Goethe vyzve v Jene študentíka Jána Kollára, aby mu priniesol maďarské piesne, a týmto svojím omylom vyprovokuje zozbieranie a vydanie Slovenských spievaniek.“

Ján Kollár zozbieral dva zväzky a hoci ich dnes každý môže mať na polici, v prvom rade je tam miesto pre rozprávky zozbierané Pavlom Dobšinským, ktoré predstavujú jeden z pilierov nášho písomníctva. Azda to mal Feldek na mysli, keď tvrdil, že niet rozdielu medzi rozprávkou a básňou. V našom prípade to platí absolútne.

Štyri slová

Ľubomír Feldek otvorene nadväzuje na úsilie mnohých svojich predchodcov a 55 rozprávok, ktoré prerozprával do moderného jazyka, predstavuje – tak ako pri spievankách – osnovu reči, ktorou dnes hovoríme.

Vychádza z týchto predlôh, ako aj z ďalších ľudových piesní a balád, ktorým dal novú podobu. Prijíma úlohu spoluautora, je to jeho celoživotná rola. Čím iným ako spoluautorom je človek v úlohe redaktora, editora či prekladateľa – to sú povolania, ktorými Feldek hĺbkovo prešiel, ako je viac než dobre známe.

sm-0107-013f-feldek_res.jpg

Najkurióznejší a zároveň najstarší nález, ktorým Feldek dokladá existenciu našich rozprávok slovom a písmom, pochádza z pera benediktínskeho mnícha a znie zdanlivo banálne: „Amen, zabil babu kamen.“ Tieto štyri slová sa dochovali v Elifandovom kódexe. Ako lusus calami ich zanechal veselý benediktín Ján z Lefantoviec. Mních ich zapísal v roku 1432, šesťdesiat rokov pred objavením Ameriky, a podľa Feldeka sú odkazom na starú ľudovú rozprávku Bračok-vtáčok.

Kus básnického šťastia

Dnešná rozprávka, napísaná na motív starších dochovaných verzií, nie je nijaké odpisovanie ani dopisovanie. Často jedinou pomôckou pri tejto práci je suverénny autorský vklad, medzichvíľa v čase, keď sa dokáže autor od zhromaždených materiálov odosobniť, pohrúžiť sa do textov iných, nadčasových, často neznámych, anonymných rozprávačov, ktorí si tieto príbehy odovzdávali ústne celé generácie.

A chce to aj kus básnického šťastia – nájsť pretrhnutú niť a nadviazať v reči tam, kde iní zberatelia stroskotali alebo došli k bláznivým či priam surrealistickým spojeniam.

V neposlednom rade treba spomenúť ešte jedno meno. Ozdobou knihy Truhlica najkrajších rozprávok sú filigránske obrázky maliara Petra Uchnára, ktorý mnohokrát osvedčil svoj osobitný cit pre knižnú ilustráciu.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 178
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 733
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 179
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 258
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 398
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 910
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 856
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 786
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 711
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 460

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.