Zaujme Rukojemník tých, čo nie sú poznačení nostalgiou? Zrejme nie.
Napriek všeobecnému marazmu 90. rokov naša kinematografia nevyhynula. Slovenský divák sa však naučil pristupovať k dielam domácich tvorcov s nedôverčivou opatrnosťou. A tak, keď distributér propaguje nový film slovami režiséra „Príbeh je Amarcordom malého chlapca, ktorý vyrastá v pohraničnej obci, kde v spoločnosti priateľov a nepriateľov prežíva svoje gombíkové vojny, prvú lásku, prvú zradu, prvý zločin a prvý trest,“ iba zbystrí pozornosť.
Rukojemník Juraja Nvotu podľa predlohy Petra Pišťanka nie je felliniovsky rozšafným subjektívnym Amarcordom či Gombíkovou vojnou Yvesa Roberta, ani slovenskými Rebelmi, Pelíškami alebo obdobou radostnej chlapčenskej klasiky Páni kluci – hoci nie je vylúčené, že sa o to usiluje. O čo ľahšie možno vymenovať, čím všetkým Rukojemník nie je, o to ťažšie sa dá sformulovať, čím je.
V predvečer okupácie
Detstvo v polovici 60. rokov, prežívané v pohraničnej obci, kde je možné mávať si z okna s Rakúšanmi, je zaujímavá téma. Silnejšia o to, že Petrík Achberger vyrastá u dedka a babičky. Rodičia emigrovali do Rakúska a márne sa usilujú dostať dieťa k sebe úradnou cestou, čas beží a každý žije svoj život, ktorý však už nie je životom spoločným, rodinným.
Na ploche vyše sto minút sledujeme ako Peťo chodí do školy, spoznávame jeho vzťahy s učiteľmi i spolužiakmi, detské dobrodružstvá, kamarátstva i prvú lásku. Jeho starý otec pracuje v pohostinstve, kde sa premelú a občas za jedným stolom popijú odbojní proletári i uvedomelí komunisti a pohraničníci. A práve v čase, keď Československo okupujú vojská Varšavskej zmluvy, musí sa chlapec rozhodnúť, či vycestuje na Západ za rodičmi, alebo zostane tam, kde je celý jeho svet a život.
Známi herci, výrazné postavy
Obsadenie je atraktívne. Dominuje mu Milan Lasica so svojimi sarkastickými bonmotmi, hoci nemenej zaujímavé a divácky lákavé by bolo, ak by Petrovho dedka hral skutočný starý otec jeho predstaviteľa Richarda Labudu - Marián Labuda. Richard hrá disciplinovane a suverénne, vlastne všetci detskí herci. Libuši Šafránkovej ako babičke by viac pristala rodná čeština než maďarčina, ktorú je ťažké jej uveriť. Ondřej Vetchý dostal síce priestor, no jeho veliteľ pohraničníkov je nečitateľný a premena z bezduchého lampasáka na chápavého a citlivého človeka násilná. V plejáde postáv zaujme Szidi Tobias v role učiteľky, Ady Hajdu ako riaditeľ školy, Alexander Bárta, Robo Roth, Slávka Halčáková, Zita Furková, Jana Oľhová a v neposlednom rade autor predlohy Peter Pišťanek.
A čo deti?
Evokácii dobovej atmosféry venovali tvorcovia veľa úsilia. Slovensko 60. rokov pôsobí napospol autenticky, obraz doby je verný. Menší dôraz kladú na charaktery a motiváciu. Nedozvieme sa, či Petrík citovo a intelektuálne dozrieva. Nejasné ostávajú cesty, ktoré ho vedú k hlavnému rozhodnutiu. V spleti žánrov dominujú skôr tragické, dramatické, nie komediálne tóny, so subtílnym nádychom detskej nevinnosti a optimizmu. Cudzorodo pôsobí rozprávková zápletka s líškou-záchranárkou. Rozprávanie rozbíjajú, pozornosť od ústredného motívu odvádzajú a stotožniť sa s hrdinami bránia premnožené postavičky, figúrky, ich skratkovité príbehy a motívy.
Rukojemník chce byť rodinným filmom, prístupným i deťom. Rodičia sa nepochybne radi pozrú na známych hercov v remeselne akurátnom príbehu z dôb ich detstva. Ťažko však povedať, čo by malo prilákať, upútať a zaujať nostalgiou nezaťažené súčasné deti.
Rukojemník
Od 8. januára v našich kinách
Rukojemník
SR-ČR, 2014
110 minút.
Scenár: Peter Pišťanek, Marian Urban.
Réžia: Juraj Nvota.
Kamera: Diviš Marek. Strih: Alois Fišárek. Hudba: Ľubica Malachovská Čekovská.
Účinkujú: Richard Labuda, Milan Lasica, Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý, Szidi Tobias, Christopher Pauliny, Alexander Bárta, Slávka Halčáková, Ady Hajdu, Ondřej Malý, Miroslav Noga, Róbert Roth, Jana Oľhová, David Pašš, Zita Furková, Marián Labuda ml, Vladimír Zboroň, Peter Pišťanek
V Česku sa film uvádza pod názvom Jak jsme hráli čáru
