Režisér JURAJ NVOTA nakrútil film, ktorý je úzko prepojený s jeho detstvom. Prirovnáva ho k životu, ktorý býva smutno-smiešny. Do kín prišiel Rukojemník včera a jednu z hlavných úloh v ňom dostal Milan Lasica.
Milan Lasica sa často v hraných filmoch neobjavuje. Ako ste ho presvedčili?
„Tak u mňa, ako aj uňho je rozhodujúcim lákadlom scenár, teda príbeh. Potom, ako si ho prečítal, ho položil na stôl predo mňa a povedal: Je to dobré, ideme na to!“
Bolo zvláštne vidieť ho v úlohe krčmára.
„Jeho príbeh má rovinu, ktorú sme iba načrtli. Je v penzii a skončil v takejto krčme štvrtej cenovej kategórie. Spomína sa tam však, že mal kontakt s Carltonom a jeden z tých zákazníkov počas rozhovoru v scenári hovorí: Kedysi bol vedúcim Carltonu. No a tam by asi zapadol.“
Neboli súčasní detskí herci pomýlení z dobových kostýmov a reálií?
„Myslím si, že tie deti sú svojím spôsobom stále rovnaké – menia sa len okolnosti a hračky. Dokonca ich celkom bavilo sedieť v odlišných laviciach, veľmi rýchlo si zvykli aj na pomôcky.“
Vysvetľovali ste im politický a spoločenský kontext?
„Áno, museli sme o tom diskutovať – a vysvetliť, že učiteľ sa v tom čase pri príchode do triedy zdravil: Česť práci, súdružka učiteľka.“
Ako ste ich pri nakrúcaní motivovali?
„Pozval som si na nakrúcanie Deboru Pastirčákovú, študentku filmovej réžie na VŠMU – tá ich mala na starosti. Ráno ich nabrala do auta a mala nad nimi taký nenápadný dozor. Keď vládali, tak si aj opakovali texty a naozaj – vždy prišli pripravení.“
Ako ste vy chápali či nechápali v detstve spoločenskú situáciu?
