Farma zvierat
KINO TIP Sobota / SFÚ Archívne kino, 18.30
O tom, ako by mala vyzerať ideálna spoločnosť, sa spisovateľ George Orwell zamýšľal vo svojej najslávnejšej knihe s názvom 1984 – vo fiktívnej realite povojnového Anglicka všetko sleduje oko tajomného Veľkého brata, vládnuca strana neustále manipuluje historické záznamy, cenzuruje novinové články a obmedzuje slobodu myslenia novým druhom jazyka.
Zatiaľ čo v 1984 Orwell zjavne kritizoval socializmus, jeho staršie dielo Farma zvierat sa na spoločenský systém pozerá z opačného konca: od nadšenia pri jeho založení až po nevyhnutné sklamanie, keď sa zvrtne.
Skupina zvierat v príbehu sa rozhodne vzoprieť ľudskej nadvláde, vyženú svojich majiteľov z pozemku a rozhodnú sa na statku vládnuť samy v zmysle hesla: Všetci sú si rovní. Postupne sa však ukazuje, že bez pravidiel nemožno vytvoriť fungujúci mocenský systém a idylická myšlienka rovnosti sa mení na brutálnu tyraniu, keď dvojica prasiat začne zápasiť o nadvládu.
Pravidlá sa rýchlo menia a rozdiely sa stierajú medzi novou a starou realitou. Vodcovia nakoniec upravia pôvodné motto na: Všetci sú si rovní, ale niektorí rovnejší.
Kultúrnu dôležitosť diela zvýraznila neskôr aj kapela Pink Floyd, keď sa ním inšpirovala na svojom albume Animals. Animovaná filmová adaptácia z roku 1954 síce pristúpila ku knižnej predlohe so značnou dávkou voľnosti, no najdôležitejšie okamihy zachytila verne. Tým, čo nečítajú, tak ponúka cestou z kina studnicu myšlienok.
Opice z našej police
DIVADLO / Bratislavské bábkové divadlo 14.30
Traja súrodenci Samo, Jožo a Fero sa s hocičím nehrajú, vonkoncom nie s plyšákmi! Do kúta s chlpatou opicou! Letela, až jej oko prasklo. Najmladšiemu bratovi Samkovi to však nie je celkom jedno.
Vezme opicu pod paplón, dá jej meno Fricko a naučí ju rozprávať. A to tak šušľavo, že si to všimnú aj starší bratia a hoci sa najprv bratovi z duše vysmejú, ani oni napokon plyšovej opičke v istej chvíli neodolajú.
Práve s ňou sa v jednej bratislavskej rodine začne celkom iný život. Fricko sa stane jej právoplatným členom, čoskoro k nemu pribudne menší Jupko a rodina sa bude ďalej rozrastať. Čo všetko potom spolu prežili, napísala ešte v roku 1967 slovenská spisovateľka, novinárka a dramatička Krista Bendová.
Podľa jej kultovej knihy Opice z našej police vznikla dramatizácia rozprávky Michaely Zakuťanskej pre Bratislavské bábkové divadlo. Uvádza ju oddnes do piatka 16. januára. V réžii Miriam Kalinkovej ožijú staré hračky a aj dospelí uveria tomu, že s plyšovými opicami môže byť zábava.
Jana Eyrová
Divadlo Sobota / Činohra SND 19.00
Príbeh o vzbure proti konvenciám. Román Jane Eyrová napísala Charlotte Brontëova pod pseudonymom v roku 1847, neustále nadchýna divákov v mnohých filmových, televíznych a divadelných adaptáciách. Stále nás fascinuje, ako sympatická, prirodzene pokorná a zároveň silná, sebavedomá Jane prekonáva rigidné obmedzenia viktoriánskych konvencií.
V harmónii svojej vonkajšej a vnútornej krásy predstavuje svetlý protipól nielen voči dusivej jednotvárnosti zošnurovanej spoločnosti, ktorá sa ju od detstva snaží deformovať, ale aj voči záhadnej živelnosti Rochestra – muža, ktorého oddane miluje napriek zdanlivo neprekonateľným prekážkam.
Téma sebavedome a cieľavedome zvolenej obete ako jedinej cesty k očiste a dosiahnutiu cieľa je aj dnes, či práve dnes, prekvapujúco povznášajúca.
Nová dramatizácia obsahuje aj autobiografické črty románu, a preto je na scéne prítomná autorka Charlotte a jej rodina. V hlavných úlohách sa predstavia Petra Vajdová, Zuzana Fialová, Robert Roth, Ľuboš Kostelný, Jana Oľhová, Gabriela Dzuríková a Kamila Magálová. O réžiu sa postaral Marián Amsler.
Autor: ea
