Švédska herečka vytvorila jednu z najlegendárnejších filmových scén. Zomrela vo veku 83 rokov.
RÍM, BRATISLAVA. Bol koniec päťdesiatych rokov, keď taliansky režisér Federico Fellini chystal film o dezilúziách mladého novinára, ktorý sa ocitol v spoločnosti rímskych snobov a mohol s nimi konečne zažívať to, čo si vysníval.
Isto dúfal, že keď film s Marcellom Mastroiannim nakoniec vstúpi do kín, bude z neho hit. Zrejme však neplánoval, že ho najviac preslávi scéna, ktorú ani nevymyslel on, ale herečka v hlavnej úlohe.
Anita Ekberg pri jednej nočnej prechádzke mimo pôvodného scenára vstúpila do fontány di Trevi, pohadzovala hlavu s dlhými blond vlasmi, hladila rukami prúd vody a na svojho hereckého partnera, usadeného vedľa na schodoch, kričala: Marcello, come here!
Švédska herečka zomrela v nedeľu v nemocnici neďaleko Ríma, mala osemdesiat tri rokov a do konca života počúvala, že Dolce vita bol jej najdôležitejší film v kariére.
Miss Švédska s hollywoodskou zmluvou
Hnevalo ju to a neustále upozorňovala, že ju Fellini neobjavil a že v roku 1960, keď film vstúpil do svetových kín, už bola hviezdou, oveľa väčšou ako Mastroianni.
„Jedli ste už niekedy neosolené pečené zemiaky?“ pýtala sa redaktora pri rozhovore pre holandskú televíziu Tros. „Nedajú sa jesť, nie je na nich nič zaujímavé. A taký bol vtedy Mastroianni. Kým so mnou nehral v Sladkom živote, bol úplnou nulou. Ja som bola tou soľou a omáčkou, ktorá mu dodala chuť.“
Narodila sa vo švédskom meste Malmö v roku 1931. Keď mala devätnásť rokov, vyhrala švédsku súťaž krásy a cestovala na Miss Universe. Tam už titul nezískala, ale odniesla si zmluvu s hollywoodskym štúdiom.
V roku 1956 už mala Zlatý glóbus za film Hollywood or Bust, kde hrala s Deanom Martinom. Úlohu v ňom mala približne rovnakú ako v ďalších svojich filmoch: muži z nej šli odpadnúť.
Romantický výraz mala napríklad vo filme Vojna a mier v americkej adaptácii ruského románu, kde hrala menšiu rolu popri Audrey Hepburnovej a Henrym Fondovi. Vo filme Sedemkrát ženou od Vittoria de Sicu sa noblesne prechádzala po Champs Elysées, vedomá si množstva svojich nápadníkov. V roku 1970 znovu prijala úlohu od Felliniho vo filme Klauni a v cirkusovom prostredí vyzerala byť minimálne takou šelmou, ako boli tigre v klietke. „Kúp mi pantera, chcem ho mať doma!“ hovorila a nedalo sa jej odporovať.
Iceberg v mercedese
V poslednom čase veľa nehrala.
Keď v roku 2003 prišla na Medzinárodný filmový festival Bratislava, tvrdila, že súčasná kinematografia ju nezaujíma, stále sa však správala ako hviezda. Pózovala s ružou, na tvári mala výrazný mejkap. Chuť zvádzať ju neprešla.
Vo filmovom svete mala prezývku Iceberg. Že by ju charakterizovala chladná severská krása? Možno. Medzi jej najvýraznejšie črty však rozhodne patrilo aj mimoriadne vysoké sebavedomie a spokojnosť so sebou samou. A možno aj istá výstrednosť. Tvrdila, že v Európe bola prvou, ktorá jazdila na mercedese a musela neustále odpovedať na otázky: Čo to máte za auto?
V kinematografii zažila ešte tie časy, keď sa živili legendy o superstar, vzhľadom napĺňala ideály a trendy, ktorým dominovali Brigitte Bardot alebo Marilyn Monroe. Aj keď sa už vtedy cez Francúzsko prevalila Nová vlna, zasiahla viaceré krajiny a so sebou priniesla módu moderných, emancipovaných ženských postáv, ktoré už neboli len objektom krásy.
Toľko som nevážila
Ikonickým a najslávnejším záberom z jej života navždy zostane chvíľa vo fontáne di Trevi. Prvýkrát do nej vstúpila niekoľko mesiacov pred nakrúcaním filmu Sladký život. Bol august, bolo horúco a ona mala v Ríme absolvovať seansu fotenia.
„Porezala som si vtedy nohu a s ranou som šla po meste,“ hovorila pre televíziu Tros. „Zrazu mi do cesty vošla fontána di Trevi, a mne napadlo, že si ranu očistím vo vode. Zvolala som na fotografa, aby ma odfotil a o pár dní tie fotky boli vo všetkých novinách. A takto dostal Fellini ten slávny nápad.“
Vždy popierala, že mala s Fellinim vzťah. Ona sa mu vraj strašne páčila, jej sa však vraj javil „buď ako homosexuál, alebo impotent“.
Zistila, že Fellini má záľubu v ženách s krivkami a nejakými optickými čarami dosiahol, aby tak vo filme Sladký život vyzerala aj ona.
A keby vraj o nej chceli mať ľudia presnejší obraz, mali by vedieť, že vždy vážila len šesťdesiat kíl. „Kým sa na mne neprejavil vek,“ vravela. „Pretože vek, ten sa prejaví na každom.“
