FOTO - ANDY EARL
Jeho hudba privádza k nadšeniu: jeden hvezdár práve počúval Tubular Bells, keď objavil vesmírne teleso s priemerom 22 kilometrov. Dal mu názov Oldfield. Jeho hudba je kritizovaná: časopis Rolling Stone ho po vydaní jedného z „disco“ albumov z osemdesiatych rokov nazval hudobným šarlatánom.
V Anglicku vlastní honosné sídlo z osemnásteho storočia a jeho majetok sa v prepočte odhaduje na 1,7 miliardy korún. MIKE OLDFIELD však tvrdí, že na vyblýskanú noblesu zvysoka kašle. Plavovlasý introvert si najradšej oblieka džínsy, tričko s tvídovým sakom a tenisky. Takto sa uplynulý týždeň predstavil v rakúskom Grazi - meste, ktoré sa má na budúci rok stať hlavným kultúrnym mestom Európy.
Pripravujete pre Graz koncert?
„Organizátori ma požiadali, či by som budúci rok nepripravil koncert pod holým nebom. Bol som sa pozrieť na mesto a zvažujem možnosti.“
Ale vy príliš nekoncertujete. Nebaví vás to?
„Som skôr štúdiový hráč, ale vždy sa teším na sériu vystúpení ako na zmenu. Je pravda, že od turné v rámci albumu Guitars som nič väčšie neabsolvoval.“
A čo miléniový Berlín?
„To bol jediný koncert, ktorý mal skôr symbolický význam. Nie však v zmysle očakávania čohosi prevratného či apokalyptického. Urobil som dobre, že som myslel len na hudbu a svetské veci.“
O vás sa však vie, že ste veľkým priaznivcom astronómie. Vaša hudba mala nádych kozmického rocku. Neláka vás cesta na Mesiac, ktorá dnes už začína byť prístupná aj majetnejšej verejnosti?
„Rád by som letel, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že kozmické lode budú určite veľmi nepohodlné. Veď v nich nie je jediný bar, žiadna reštaurácia! Čo by som celú cestu robil?“
Hral na gitare.
„Neverím ani kozmickej akustike. Navyše - trpím klaustrofóbiou.“
Je pravda, že na vašu hudbu vplývalo nie príliš šťastné detstvo?
„Nie je to jediný podnet, ale niečo na tom bude. Hudba je pre mňa útekom z reálneho sveta. Úkrytom, kde sa môžem schovať.“
Aké sú vaše ďalšie úkryty?
„Mám ich niekoľko, rád experimentujem. Raz sú to hodinové inštrumentálky, inokedy piesne. Prijímam zvonka takmer všetko. Klasickú symfóniu, ale aj rap. Vyhýbam sa len džezu. Nerozumiem mu.“
Máte pocit, že niektorý z vašich albumov nebol oproti iným docenený?
„Ani nie. Moje albumy sa nepredávajú len jednu sezónu. Kedysi som si myslel, že neuspel môj druhý album Hergest Ridge. Za tie roky sa ho nakoniec predalo toľko ako ostatných.“
Pustíte si občas niektorý?
„Nie. Na každom som robil tak dlho, že ich poznám aj po rokoch do najmenších detailov. Ale nehanbím sa za žiaden, aj keď niektoré obsahovali nápady, na ktoré sa s odstupom pozerám ako na úlety.“
Možno práve tie vyvolávajú nelichotivé reakcie časti publika. Ako vnímate kritiku?
„Podľa toho, či zasiahne svoj cieľ. Ak áno, ochotne sa nad sebou zamyslím.“
Väčšinu nástrojov si na svojich albumoch nakrúcate sám. Podarilo sa vám zlacniť ich výrobu?
„Ako to zoberiete. Ak chcete ísť s dobou, tak sa to dosť predraží. Najmä keď je niekto ako ja - so sklonom k moderným hračkám.“
Patrí k nim aj počítačová hra, ktorú ste priložili k Tres Lunas?
„Áno, napadlo mi vytvoriť vlastnú počítačovú hru a s dvomi priateľmi sme ju doslova vydupali z holej zeme. Osobne si myslím, že je to hra, pri ktorej sa dá vydržať aj celé týždne. Je naozaj pozoruhodná a svojím spôsobom revolučná.“
V čom?
„Ukážte mi hru, ktorá je taká nápaditá a zároveň humánna. A pri ktorej inej hre počujete toľko rozdielnych piesní?“
Vraj ste ju vytvárali pre svoje dospievajúce deti. Bolo pre ne nachádzanie siedmich prsteňov dostatočne príťažlivé?
„Myslel som na ne, keď som pracoval na myšlienke tejto hry. Sú vo veku, keď ich počítačové hry priťahujú, a ja by som bol oveľa radšej, keby sa venovali hre s väčším morálnym posolstvom ako len povraždiť čo najviac vesmírnych netvorov.“
MIKE OLDFIELD - narodil sa 15. mája 1953 v Readingu. Keď mal sedem rokov, začal hrať na gitare, v pätnástich založil so svojou sestrou Sally kapelu Sallyangie; vydali síce folkovú platňu Children Of The Sun, ale vzápätí sa rozišli. Oldfield potom skúšal rôzne kapely a nástroje, aby sa začiatkom 70. rokov začal venovať sólovému projektu, ktorý finančne podporoval mladý podnikateľ Richard Branson, neskorší šéf gramofónovej firmy Virgin Records. Tam vyšiel v roku 1973 album Tubular Bells - dvojskladbová inštrumentálna platňa, ktorej sa doteraz predalo 16 miliónov kusov. Nasledovali podobne ladené kompozície; k najslávnejším patrí Hergest Ridge (1974), Ommadawn (1975) a Incantations (1978). Album Tres Lunas z tohto roku je 22. v jeho diskografii.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKYGraz - Bratislava
