Mal iba pätnásť, keď účinkoval v divadle Astorka v slávnej inscenácii Armagedon na Grbe. Odvtedy prešiel kus cesty v umení aj v šoubiznise a stále patrí k najpohľadnejším mužom našej hereckej a speváckej scény. FILIP TUMA má guráž na javisku aj mimo neho. Operu uprednostňuje nadovšetko a bol by rád, keby ho uživila. Hovoria o ňom ako o všestranne využiteľnom umelcovi, prototype moderného operného speváka. Život berie športovo, ale rozhovorom sa vraj vyhýba, lebo väčšinou riešia iba jeho partnerské vzťahy.
Čo vás práve najviac zamestnáva?
Dostal som ponuku z ostravskej opery. Okrem toho je to, samozrejme, nakrúcanie seriálu, spievanie, príprava koncertov, večerné predstavenia.
A ešte aj krútite v televízii kolesom šťastia, iste dobrý džob. Je to pre vás finančne nevyhnutné?
Moderujem raz za dva týždne hru, kde ľudia môžu vyhrať veľa peňazí. Nie je to nevyhnutné, vedel by som prežiť aj bez toho, ale oslovili ma. Dlho som rozmýšľal, napokon ma presvedčili. Chceli moderátora-herca, ktorý by vedel so súťažiacimi prežívať ich emócie. A zase až tak ma to nevyčerpáva.
Kde je hranica šoubiznisu, ktorú už neprekročíte?
Každá skúsenosť je dobrá. Nedívam sa na to len ako na komerčnú záležitosť. Človek sa stretáva s ľuďmi, ktorí naozaj žijú na pokraji životného minima, a keď sa dostanú do súťaže, majú garantovanú výhru tisíc eur. To je pre mnohých veľký peniaz. Samozrejme, je vecou každého, či si žreb kúpi, alebo nie.
V seriáli Duchovia (1997) z produkcie RTVS nabral prvé skúsenosti. Bol ledva plnoletý, keď sa pred
kamerou stretol s Mariánom Zednikovičom, Jánom Kronerom či Zdenou Studenkovou.
Na snímke s Naďou Kotršovou. Foto - archív RTVS
Vy si kupujete?
Nie. Som síce súťaživý typ, ale nemám rád veci, ktoré neviem ovplyvniť. Preto som radšej vždy športoval. V športe zápasím sám so sebou a viem to do veľkej miery ovplyvniť.
Neuvažovali ste o športovej kariére?
Šport ma baví a napĺňa doteraz, prepadol som golfu, ale ťažko by mohol byť mojím živobytím. Život športovca som vždy vnímal ako veľmi náročný. Až postupne som zistil, že byť hercom a operným spevákom môže byť rovnako ťažké (smiech). Všetko má svoje za a proti. Šport mi chýba predovšetkým v tom, že je istým spôsobom zmerateľný a výsledky v zásade nedovoľujú polemizovať. Dá sa presne určiť, kto je víťaz. A čo je ešte dôležitejšie, šport vás naučí prehrávať. Pri tom našom umení každý môže hovoriť o svojich pocitoch, jeden tvrdí, že je niečo komerčné, druhý, že nie je. Bol Pavarotti komerčný, a je Domingo komerčný? Nikde nie je stanovené ani dané, kde je hranica vkusu, čo je dobré a čo nie je dobré, človek si to musí hľadať sám.
Čo znamená vo vašom prípade prehrávať?
Asi to, že keď aj prídu veci, ktoré vás posúvajú nie najsprávnejším smerom, skôr vás dávajú dole, než by vás pozdvihli a necítite sa najlepšie, práve vďaka športu si uvedomíte, že to netreba vzdať a treba ísť ďalej a bojovať. Udržuje vás aj v mentálnej pohode a učí vás počkať si na správny čas, veriť tomu, že príde a robiť všetko pre to, aby to tak bolo.
Spomínali ste, že vás uchvátil golf. To je ten správny adrenalín?
Ťažko sa to vysvetľuje negolfistom. Darmo vám budem niečo hovoriť, keď ste asi nikdy neokúsili tú atmosféru. Môžu to byť pre vás len prázdne slová.
