Predplatné neplatí, vezmi hviezdne opraty, keď si sám, keď si sám, tak sa rýchlo pridaj k nám! Nebude to reklama, ktorá nedá starej pesničke spať zimným spánkom. Jej čarovný originál sa stal vyberanou namotávkou, presne namiešaným pesničkovým kúzlom. Keď ste ho raz začuli, nevylezie z uší, aj keď časom možno zišiel z mysle. Pieseň najväčšieho pamätníka slovenskej populárnej hudby je navyše dôkazom, že ego v nej nie je vždy najdôležitejšie.
Swingové kúzlo
Ozývajú sa v nej všetky zvuky evokujúce teplý dotyk uprostred chladnej každodennosti, ale hlavne snehom zapadajúcu zimnú krajinu, na horizonte ktorej zababušené deti jachajú dolu bielym kopcom. Zima na saniach je presne namiešané pesničkové kúzlo, ktoré vzniklo pred bezmála štyridsiatimi rokmi a funguje na dospelých aj na deti, na starých aj na mladých. Nie je to romantika, je to radosť. Rozprávková melódia neomylne roztancuje vo swingových rytmoch aj dnes. A ten príjemný, vábny, no úplne prirodzený spevácky prejav Michala Dočolomanského jasne vraví, ako často sme dnes nútení počúvať trasľavé srdcervúce gýče, v ktorých je na prvom mieste iba spevácke ego.
Povinne voliteľné
„Existujú inšpirácie a témy, ktorým sa človek-skladateľ v živote asi nevyhne. Napríklad, že napíše niečo pre prvú lásku, alebo o rodisku, mame či otcovi, o mieste niekde na svete, ktoré ho očarilo. To sú trvalé zdroje. Téma zimy a Vianoc k nim patrí tiež,“ hovorí Pavol Zelenay (86). K menu tohto hudobníka, skladateľa, redaktora a publicistu, organizátora hudobného života sa viaže bohatý repertoár. Hrával v Tatra revue, bol členom orchestra Jána Siváčka. Tvorca swingovej generácie na Slovensku, podporovateľ bigbítu, hľadač talentov, autor obsiahlej Antológie slovenskej populárnej hudby vytvoril viacero filmových a scénických hudieb, populárnych piesní, šansónov, skladal piesne pre Karola Duchoňa, Janu Kociánovú či Tatianu Hubinskú a ďalšie hviezdy, vychádzajúce v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a formujúce základy scény slovenského popu.
Šanca pre zvonec
K pesničke Zima na saniach ho vraj povzbudil zvonec. Objavil ho u priateľa Jána Trachtu, s ktorým mali v Senci chaty v susedstve. Priniesol si ho na pamiatku z Japonska, keď sa v roku 1970 Československo prezentovalo na Svetovej výstave Expo v Osake. „Zvláštny zvuk toho zvonca mi učaroval. Hovoril som si, že by sa dal krásne použiť v nejakej zimnej pesničke,“ hovorí skladateľ. Pár rokov to trvalo a príležitosť sa napokon naskytla, keď v roku 1976 televízia pripravovala seriál pesničiek pre deti s vianočnou tematikou. „Myslím, že im tam vtedy pomáhal môj priateľ Ali Brezovský a sprostredkoval mi výzvu, aby som tiež napísal pesničku. Vravím si, to je šanca pre zvonec. Vzorov som mal dosť, tak som to skúsil. Dostal som prideleného Michala Dočolomanského, ktorý sa toho ujal aj s detským zborom Slniečko. Výborná partia, veľmi dobrý človek.“
Biznis hneď po nafte
Pavol Zelenay vraví, že pesničky sú duševné deti svojho tvorcu. Nie vždy sa vraj vydaria, ale Zimu na saniach radí medzi vydarené a rád sa k nej hlási. „Nehanbím sa za ňu. Samozrejme, svojím duchom patrí do minulosti, to si veľmi dobre uvedomujem, keďže som desaťročia robil s populárnou hudbou a bol som svedkom toho, ako sa generácie a štýly striedajú a aké je zákonité, že starší človek nemá rád hudbu, ktorú má práve rada mládež.“ Pesnička, zapísaná v Slovenskom ochrannom zväze autorskom v roku 1977, sa po svojom vzniku nijako zvlášť neuvádzala. Nahrali ju v Československom rozhlase v Bratislave, kde bol Pavol Zelenay v tom čase šéfom redakcie zábavnej hudby a nechcel pripustiť, aby sa jeho skladby často hrali. Nastupoval za šéfa v období, keď chcel dokázať, že nie ten, kto tam šéfuje, je najlepší autor. Dokonca po nástupe sa sám zakázal hrať na dva roky úplne. „Také veci sa zneužívali a zneužívajú sa aj dnes. Keby ľudia vedeli, že hrať pesničky v rádiu vôbec nie je o dobrých príjmoch z tantiém, sú to desatiny centov! Hudba je dobrý biznis, hneď za naftovým priemyslom, ale nie na Slovensku,“ prízvukuje.
Udelenie ceny ZAI za celoživotné dielo rok 2012. Foto - TASR
Cesta k nosiču
Vo funkcii pôsobil sedemnásť rokov, za ten čas stála redakcia pri viacerých významných hudobných podujatí ako Bratislavská lýra či Džezové dni. V roku 1984 ho (ako nestraníka) z politických dôvodov odvolali z vedenia, ostal tam však pracovať a popri hudobno-redakčnej práci sa venoval vtedy novej problematike programovania hudby. Progresívnu hudobnú činnosť napokon potvrdilo aj jeho domáce štúdio, kde bola pieseň Zima na saniach v roku 1992 prvýkrát nahraná aj na nosič v edícii s názvom Canto v produkcii klubu Juventa, kde sa zaradila do pripravovaného spevníčka pre deti aj v karaoke verzii. Pieseň sa neskôr objavila aj na nahrávke zbierky piesní v Dočolomanského interpretácii a napokon na profilovom CD, ktoré Pavlovi Zelenayovi po rokoch vydal Opus. Pre televíziu ju nahral V. V. systém Vlada Valoviča.
Iná pesnička
Text na hudbu nenapísal nikto iný ako básnik a textár Tomáš Janovic. Pavol Zelenay ho vtedy zavolal do redakcie za kolegu a aj sa im dobre spolupracovalo. „Písať text na už existujúcu hudbu je ako lúštiť krížovku, je to ten ťažší prípad. Na konci veršov potrebujete dlhé slabiky, treba použiť aj dlhé jednoslabičné slová, a tých slovenčina veľa nemá,“ spomína básnik. Obaja dali nedávno súhlas na použitie známeho motívu v reklame, ale to už je celkom iná pesnička.
