Baletka Augusta Herényiová-Starostová dostala tento týždeň Pribinov kríž I. triedy. Ako vyzerá na starých divadelných fotografiách?
Celý jej život sa točil okolo baletu, v baletnom súbore SND pôsobila neuveriteľných 37 rokov (1947-1984). „Bol to krásny život, môžem povedať, i keď balet nie je ľahká vec, ale drina, ale zasa aj tú radosť vám dá, keď máte úspech, aj sa držíte fit,“ povedala v rozhovore s Evou Gajdošovou.
Laurencia, 1958. Foto: Archív SND.
Vždy si dala záležať na tom, aby bola vo forme, v 84-rokoch prijala úlohu v rozprávke Oskara Nedbala Z rozprávky do rozprávky, ktorá bude mať premiéru v SND vo februári. Ako osemdesiatročná ešte účinkovala v balete Made in Canada Jamesa Kudelku na hudbu Vivaldiho Štyroch ročných období, v ktorom predstavovala matku hlavného hrdinu. Choreograf jej vzhľadom na vek odporúča urobiť len jednu piruetu, ale ona doma skúšala tak tvrdo, že nakoniec sa na predstavení otočila dvakrát.
S Máriom Radačovským v inscenácii Made in Canada, 2010. Foto: Ctibor Bachratý
Dodnes je vášnivou návštevníčkou divadla. „Labutie jazero si rada raz za čas pozriem. Ešte len počujem tú hudbu, už som nervózna. Chcem vidieť sólistov, akí sú, ako sa zhosťujú technických prvkov,“ rozpráva.
Sama Odettu-Odíliu naštudovala tri-krát, v roku 1953, 1964 aj v roku 1972, a to už mala štyridsaťdva rokov, čo je na jednu z najťažších úloh baletného repertoáru skutočne kritický vek.
S Jozefom Zajkom v Labuťom jazere, 1953. Foto: Archív SND
Pripustila, že špičková tanečnica nemá veľa času na hobby. „Nanajvýš zbierať nejaké známky alebo ručné práce, také čo ju neunaví a nie je nebezpečné.“ V živote tanečníka sa všetko sústreďuje na nohy, aby ho nezradili. Sviatky prestávajú existovať a život sa podriaďuje prísnej životospráve.
Kamenný kvietok, 1958. Foto: Archív SND.
Už ako osemročná začala chodiť na baletnú školu v Bratislave. „Ty musíš tancovať, ty budeš tancovať,“ povedala jej Ella Fuchsová-Lehotská. Keď pochopila, že má talent, začala sa jej viac venovať.
Giselle. Foto: Archív SND.
Debutovala v Gershwinovej Rapsódii v modrom a v Stravinského balete Petruška. V päťdesiatych rokoch sa dostala na štvormesačnú stáž do Moskvy, kde ju trénovala Sulamif Meserevovová, bývalá primabalerína Veľkého divadla.
Zlatovláska, 1956. Foto: Archív SND.
Postupne pribúdali ďalšie úlohy ako Zlatovláska z Nedbalovho baletu Z rozprávky do rozprávky (1956), lesná víla z Rozprávky o Janovi (1960), herečka z Afanasievových Plameňov Paríža (1952) alebo Zarema z jeho Bachčisarajskej fontány (1953), Aurora z Čajkovského Spiacej krásavice (1957), Popoluška z Prokofievovho rovnomenného baletu (1951), Pani Medenej hory z Kamenného kvietka (1958) alebo Júlia z Rómea a Júlie (1968).
Televízna inscenácia Tamara, Tamara. Foto: Archív SND.
Po takmer tridsaťročnej sólovej dráhe sa v roku 1977 sa stala baletnou majsterkou a asistentkou choreografa baletu SND. V osemdesiatych rokoch ešte dva roky pedagogicky pôsobila v vtedajšom Západnom Nemecku.
Balet ju spájal aj s manželom, bývalým sólistom baletu SND Milanom Hérenyim.
