Kino tip: Mami!
Talentovaný Xavier Dolan sa do našich kín dostal s drámou Mami!
Kanada prišla k veľkému režisérskemu talentu vďaka tomu, že Xavier Dolan veľmi túžil hrať. Chlapec z Quebecu chcel byť hercom, ale želanie sa mu neplnilo, mal nejaké detské roly, potom naňho filmári zabudli. Svoj debutový film Zabil som svoju mamu teda nakrútil preto, aby si ho konečne zase niekto všimol.
Všimol, to naozaj. Film premietli v roku 2009 na festivale v Cannes a z Dolana bola okamžite hviezda. Ibaže – režisérska.
Dnes ide do kín jeho najnovší film, dráma Mami! Je aj jeho najlepší. Xavier Dolan sa nikdy nebál vkladať do svojich filmov zmyselnosť, zľahka sa dotýkal erotiky a veľmi si dával záležať na forme. To, o čom rozprával, otvorene odrážalo život v spoločnosti, akej sa pohyboval. A je pochopiteľné, že v tej mladej spoločnosti sa rozprávalo o láske, o sexe, o identite.
Mami! je už trochu iný príbeh, závažnejší, komplikovanejší. Dolan vytvoril pozoruhodný vzťah medzi slobodnou mamou a jej nezvládnuteľným synom, postihnutým ťažkou psychickou poruchou, a k nemu pridal ešte tajomnú a tak trochu osamelú susedku z druhej strany ulice, ktorá by im vo vypätých situáciách rada pomohla. Všetci traja, veľmi intenzívne, rozvíjajú úvahu o hraniciach lásky, jej nepodmienenosti, hranicami medzi detstvom a dospelosťou, nekonečnou dôverou a zradou, slobodou a uväznením duše.
Dolan na festivale v Cannes tvrdil, že tento raz mu o formu až tak nešlo. Vymyslel však spôsob, ako – na pohľad jednoducho – ovplyvniť vnímanie diváka. Celý film nakrútil vo formáte 1:1, do obrazu vkladal len postavy v hlavných úlohách, všetko ostatné akoby odstrihol. Výsledným dojmom je prekvapivá blízkosť, otvorená a niekedy aj ťažko znesiteľná intimita. Keďže tento príbeh je nakrútený v Montreale a hovorí sa v ňom po francúzsky, Kanaďania ho poslali do súťaže o Oscara v cudzojazyčnej kategórii. Neuspeli. V Cannes sa s ním Dolan uchádzal o Zlatú palmu, ani tam to nevyšlo (napriek očakávaniam mnohých kritikov) – dostal „len“ cenu poroty. Lenže tento režisér pôjde stopercentne s veľkou energiou ešte oveľa ďalej. Hoci je Mami! už jeho piaty film, stále má iba dvadsaťpäť rokov.
Mahlerova deviata symfónia so šéfdirigentom filharmónie
Koncert / Slovenská filharmónia 19.00
Dnes a zajtra uvedie orchester Slovenskej filharmónie posledné dokončené dielo skladateľa Gustava Mahlera – Symfóniu č. 9. Desiatu symfóniu už totiž tento geniálny autor nedokončil. Diela Gustava Mahlera patria dnes k najhranejšiemu repertoáru svetových koncertných domov, pritom počas života bol Mahler považovaný predovšetkým za operného dirigenta. Bol šéfom Viedenskej dvornej opery, z ktorej ale pre nezhody odišiel, neskôr pôsobil aj v Metropolitnej opere v New Yorku. O celosvetovú známosť jeho diel sa pričinil v päťdesiatych rokoch predovšetkým Leonard Bernstein, ktorý medzi prvými začal uvádzať Mahlerovu symfonickú a piesňovú tvorbu. Jeho Adagietto z 5. symfónie sa preslávilo vďaka filmu Smrť v Benátkach Luigiho Viscontiho. Koncerty v tomto aj budúcom týždni bude dirigovať šéfdirigent SF Emmanuel Villaume.
Panoptikum Frankenstain
Divadlo / Kabinet bábkového umenia Karpatská 2, Bratislava, 20.00
Majiteľ panoptika hrôzy, doktor cirkusových vied Frankenstain je na mizine. Jeho atrakcie už nepriťahujú žiadne publikum. A tak je jeho jedinou možnosťou priviesť na svet ďalšiu obludu, ktorou pritiahne do panoptika opäť zvedavé davy. Nový netvor Monster, skutočný prízrak zo zlých snov, je ako stvorený na to, aby splnil jeho pekelné plány.
Milostný príbeh moderného Prométea a slepej krásky, do kosti predchnutý spaľujúcou láskou i mrazivou hrôzou, rozohráva v panoptiku príšer jedinečnú bábkovú tragédiu i večnú božskú komédiu, v ktorej sa snúbi krása s ošklivosťou, nebeská láska s pekelnou nenávisťou a vysoké umenie s poklesnutými popkultúrnymi žánrami, literárnou gotikou aj hlasnou jarmočnou atrakciou.
Libreto bábkového muzikálu o večnej láske, neľudskom živote a smrti napísal filmový režisér Gejza Dezorz, autorom srdcelomných textov je spisovateľ Agda Bavi Pain a hudbu skomponoval známy hudobník a skladateľ Marián Čekovský.
Autor: zu
