* Preklad: Jana Beňová * Scéna a kostýmy: Eva Ráczová * Réžia: Svetozár Sprušanský * Hrajú: Milan Ondrík, Adela Gáborová, Ján Greššo, Jura Hrčka/Martin Fratrič, Daniela Kuffelová, Alexander Barta, Miloslava Zelmanová, Kristína Turjanová, Peter Gecík, Veronika Senciová, Klaudia Kolembusová a ďalší
Premiéra 13. a 14. decembra 2002 v priestore „za bránou“ DAB Nitra.
Nielen Almodóvarove ženy majú právo byť na pokraji nervového zrútenia, povedal si kultový filmový autor Petr Zelenka a stvoril pre svoju prvú divadelnú hru chlapov, ktorým šibe z toho, ako márne čakajú na anjela, bohyňu, Božieho posla, pričom stále prichádzajú len obyčajné ženy. Ak vôbec nejaké prichádzajú. Základná zmena, tvrdí Zelenka, je v tom, že utrpenie dnes už neprináša inšpiráciu ani obdiv. Možno kedysi boli disidenti v opozícii len preto, že sa to páčilo ženám. A možno si všetci pletieme lásku žien a mužov s Božím požehnaním. Ani metaforicky krvácať nedokážeme. Zmrzačení vlastnými nezvládnutými vášňami nie sme súci už ani na to, aby nás v tomto stave odniesli do nemocnice. Ale v akom inom stave by nás mali tam odniesť? Najhoršie je, že úprimnosť sa nedostavuje, ani keď sa správame ako blázni. Z toho všetkého existuje jediná cesta, nechať sa poslať ako balík. Lenže kam? Kto by nás tak potreboval?
Svetozár Sprušanský ako dramaturg stavil na text, ktorý je skutočne tragikomický, reálny i bláznivý zároveň. Jeho réžia nebola cnosťou z núdze. Sprušanský dokázal využiť dokonalú znalosť textu (z ktorého sa dalo aj krátiť) a pripojil sa s dostatočnou presnosťou na zelenkovskú poetiku. Inscenačná koncepcia sa prirodzene líšila od uvedenia hry v pražskom Dejvickom divadle. Zámerne sa z nej stratil istý veľkomestský nádych, jednotlivé scény boli divadelne štylizovanejšie, k posunom došlo aj pri výklade niektorých postáv, predovšetkým Alexander Bárta ako neúspešný skladateľ mal ďaleko do postdisidentského intelektuála v podaní Jiřího Bartošku, podarilo sa mu však vytvoriť autentický typ.
Najnovší prírastok nitrianskeho divadla Milan Ondrík má všetky predpoklady stať sa miláčikom domáceho publika. Jeho Peter sa síce musí miestami siliť do tej geniálnej naivity, ktorú má Ivan Trojan v krvi, jeho výkon v postave Petra bol celkovo veľmi nádejný. Petrova partnerka Jana (Kristína Turjanová) bola typovo skôr milou kamarátkou, chýbal rozmer fatálnej ženy, pre ktorú sa dáme na čiernu mágiu. Martin Fratrič (alternovaný Jurajom Hrčkom) v zásade zvládol náročnú postavu Muchu. Ján Greššo ako otec, ktorý sa hanbí za vlastný hlas, dal postave tú správnu nehu, s ktorou sa dívame na komunistické správy o ústredných tajomníkoch navštevujúcich závody v okresoch. Adela Gáborová ako matka, ktorá túži cediť vlastnú krv a rozdávať dobré rady, mala možnosť byť ešte autentickejšou, ak by stavila na civilnejší prejav. To platí trochu na všetkých. Hra poskytuje päť minút slávy mnohým ďalším menším postavám. Vynikajúca je figurína Klaudie Kolembusovej, presvedčivý nedôvtipný Vlado v podaní Petra Gecíka, zaujímavá sochárka Anna Daniely Kuffelovej, akčná Alica Miloslavy Zemanovej.
Očakávam, že zelení Zelenkovi šialenci nezostanú v podzemných priestorov Divadla Andreja Bagara dlho sami. Publikum si ich rado vyhľadá. Ak totiž autor tvrdí, že sa mu príbehy šialenstva skutočne stali, je predpoklad, že nielen jemu. Tých šťastnejších, ktorým sa podarilo oženiť sa s dokonalou figurínou, nie je veľa.
