Hallo, how do you do, mister Golf? – hovorí Július Satinský na obraze známeho slovenského výtvarníka. Kde inde by mohol visieť, ako v šatni jeho divadelného partnera MILANA LASICU. Známy herec, režisér, dramatik, spevák a publicista už dávno nedá na tento noblesný šport dopustiť. Vraj je príjemný, veď človek je v prírode, a pritom nie v lese. Odporúča ho ako ideálny šport pre dlhoročných manželov. Jeden z mála bardov dobrého slovenského humoru vraví, že nikdy nebol veselá kopa. Napriek tomu sa stal kedysi víťazom našej čitateľskej ankety o najšarmantnejšieho muža. Mohol by ním byť stále. Všetko najlepšie.
Naposledy sme tu sedeli, keď vaša manželka Magda Vášáryová kandidovala za prezidentku. Už vtedy ste mohli mať popularity plné zuby. Je to teraz lepšie?
Kto z nášho fachu nadáva na popularitu, je asi trochu pozér. Viete o dobrom hercovi, ktorého nikto nepozná? Takže popularita je pre nás každodenný chlebík.
Chceli ste, aby vtedy vaša žena vyhrala voľby?
Tam boli oveľa silnejší a rozhodujúcejší kandidáti, čo sa nakoniec aj ukázalo. Išlo skôr o to ukázať, že už vtedy bolo na Slovensku možné, aby žena kandidovala na takúto funkciu. Potom, o desať rokov, sa to pani Radičovej takmer podarilo.
Vaša manželka neskôr pôsobila v zahraničí v diplomacii. Ako sa vtedy zmenil váš život?
Vtedy som bol slamený vdovec. Keď bola vo Viedni, chodil som tam stále, je to za rohom. Keď bola vo Varšave, to bolo ďaleko, tam sa nedalo chodiť po predstavení a na druhý deň sa zase vrátiť do divadla.
Čo všetko ste sa vtedy naučili?
Logické by bolo, keby som sa bol naučil variť, ale na to som sa neodhodlal. Škoda, mohol som dnes byť častejšie v televízii. A sledoval som, ako dospievajú naše dievčatá. Sledoval som viac-menej z diaľky, ako prekonávajú nástrahy puberty.
Napríklad?
Napríklad, ako sa vyhli drogám. To je u tínedžerov dnes najobávanejšia možnosť. Študovali na jednom gymnáziu pri Viedni. Bola to internátna škola, chodili domov len na víkend a staršia dcéra bývala v izbe s dievčaťom, z ktorého sa vykľula dílerka. Nič nebezpečnejšie sa už nemohlo prihodiť, ale moja dcéra to zvládla bez akýchkoľvek následkov.
Silvester 1969 – Milan Lasica, Olga Schoberová a Juraj Jakubisko. FOTO - PETER PROCHÁZKA
Staršia dcéra sa dala na písanie a napokon napísala knižku aj o vás. Ste jej za to vďačný?
To skôr ona by mala byť vďačná mne, že som odpovedal na jej všetečné otázky! Ale odpovedal som jej s vedomím, že je dobré, keď dieťa pozná minulosť svojej rodiny, rovnako ako je dobré, keď národ pozná svoju vlastnú minulosť. Takže som odpovedal ochotne a bol som rád, že sa pýta, že je zvedavá, že chce vedieť o tom, čo sa nestihla dozvedieť, keď bola mladšia.
Boli aj otázky, ktoré vás vyplašili, zarazili alebo ste na ne nechceli odpovedať?
